Vplyv nového stavebného zákona na súvisiacu legislatívu
10. 2. 2025
V nadväznosti na nový Stavebný zákon je nevyhnutné vykonať úpravy dotknutých predpisov s rovnakým cieľom – zosúladiť ich s novou reguláciou stavebného práva. Tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025.
Nejde pritom len odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2025 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu. Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb.
Keďže ide o nový zákon, ktorého obsahom sú vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k Stavebnému zákonu. Z tohto pohľadu k novému zákonu možno konštatovať, že nad rámec vplyvov nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
S
Zmeny vysokoškolského zákona
26. 8. 2022
Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v súlade s potrebami spoločnosti a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
Realizuje sa na základe zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2003. Uvedená právna norma bola v priebehu nasledujúcich rokov viackrát novelizovaná.
Zákon č. 137/2022 Z. z. od 25. 4. 2022 však priniesol do jeho legislatívneho znenia zásadné zmeny.
Podľa jeho znenia vysoké školy umožňujú študentom aktívne sa podieľať na činnostiach a riadení vysokej školy a jej súčasti, najmä ak ide o zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania, organizáciu štúdia a rozhodovanie vo veciach akademických práv a povinností študentov. Verejné vysoké školy sa môžu rozdeliť len na viaceré vysoké školy, zlúčiť sa alebo splynúť môžu len s inou vysokou školou.
Orgány verejnej vysokej školy sú orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a ďalšie orgány verejnej vysokej školy. Orgánmi akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú: akademický senát verejnej vysokej školy, rektor, vedecká rada, umelecká rada alebo vedecká a umelecká rada a disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov. Ďalšími orgánmi verejnej vysokej školy sú kvestor a správna rada verejnej vysokej školy. Verejná vysoká škola môže ako ďalší orgán verejnej vysokej školy zriadiť aj orgán na plnenie úloh v oblasti zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania a iné orgány.
Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy. Má najmenej 15 a najviac 66 členov, z toho najmenej jedna tretina je vyhradená pre študentov. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, v akademickom senáte verejnej vysokej školy má zastúpenie každá fakulta.
K
Dôkazy svedka v správnom konaní
26. 8. 2022
Procesný priebeh uplatnenia nároku svedka na náhradu trov správneho konania správny poriadok nekonkretizuje, pri uplatnení nároku by však svedok mal predložiť všetky dôkazy, ktorými odôvodňuje svoje tvrdenia.
Pod dôkazmi rozumieme napríklad o lístok z dopravného prostriedku, faktúru z hotela alebo iného ubytovacieho zariadenia, doklad preukazujúci výšku ušlej mzdy a iné podklady, ktoré preukazujú výdavky svedka.
K
Počítanie lehôt v správnom konaní
22. 8. 2022
Pre počítanie 3 dňovej lehoty primerane platí § 27 ods. 2 až 4 správneho poriadku.
Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 správneho poriadku alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak v danom prípade.
Pretože § 31 ods. 3 správneho poriadku výslovne nekonštatuje, že zmeškanie uvedenej 3 dňovej lehoty svedkom nemožno odpustiť, je možné, aby svedok, ktorý túto lehotu zmeškal, požiadal správny orgán o odpustenie jej zmeškania, pričom podľa § 28 správneho poriadku platí, že:
• správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok,
• zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok,
• proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty sa nemožno odvolať.
Pojem „závažné dôvody“ pritom správny poriadok ani demonštratívnym právnym výpočtom neustanovuje a preto je na zvážení správneho orgánu, či dôvody zmeškania lehoty svedkovi uzná v danom prípade.
K
Zúčastnená osoba v správnom konaní
22. 8. 2022
Podľa správneho poriadku osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania, čiže zúčastnená osoba.
Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.
Podľa § 35 ods. 2 správneho poriadku svedok nesmie poskytnúť svedeckú výpoveď v správnom konaní, pokiaľ by tým sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v prospech koho takúto povinnosť svedok má uloženú. Napríklad v prípade príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky ich môže zbaviť mlčanlivosti minister obrany Slovenskej republiky.
Jednotlivé právne skutočnosti, ktoré tvoria podstatu tajomstiev, ktoré ustanovuje správny poriadok ustanovuje osobitná právna úprava. Osobitná právna úprava síce neustanovuje konkrétne skutkové prípady, prípadne informácie, ktoré tvoria dané tajomstvo, ale existujú všeobecné ustanovenia, ktoré určujú, čo je potrebné za skutočnosti, ktoré spadajú pod dané tajomstvo považovať.
Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (neoprávnená manipulácia) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.
K