Murphy radí
Murphyho postrehy
Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.
Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.
V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!
(Murphyho zrnká II)
Murphy a byrokrati
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek očami klasikov
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.
(Myšlienky bez cla)
Človek a hlúposť
Hlúposť je ako rakovina - dá sa liečiť len v samom zárodku.
Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.
Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)