Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci
13. 7. 2023
Mení a dopĺňa sa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci na základe požiadaviek povinných osôb ako správcov registrov, evidencií a zoznamov, ktoré sú zdrojovými registrami registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ako aj z dôvodu zabezpečenia úplnej transpozície smernice o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice.
Zákon o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadil register právnických osôb na uľahčenie výkonu úradnej činnosti zabezpečením pravdivých a úplných informácií o každej zapisovanej právnickej osobe, podniku zahraničnej osoby, fyzickej osobe – podnikateľovi a fyzickej osobe vykonávajúcej samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť činnosť, ktorá nie je podnikaním, ak sa na túto činnosť vyžaduje oprávnenie podľa osobitného predpisu, orgáne verejnej moci a o organizačnej zložke skôr uvedených kategórií nutných pre právne úkony a zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie a tiež z dôvodu poskytovania údajov o konečnom užívateľov výhod, keďže register právnických osôb začal plniť na vnútroštátnej úrovni funkciu centrálneho registra konečných užívateľov výhod.
Register právnických osôb sa za sedem rokov svojej činnosti osvedčil a je potrebné ďalej trvale zabezpečovať jeho úroveň v súlade s požiadavkami na debyrokratizáciu, štandardy informačných technológií a rôznorodé a operatívne potreby orgánov verejnej moci vyplývajúce z meniacej sa legislatívy a podnetov iných, potenciálnych konzumentov údajov z registra právnických osôb, ktoré boli formulované počas prípravy zákona.
Z týchto dôvodov novela zákona prináša najmä:
˗ doplnenie pojmového aparátu a ustanovení upravujúcich rozsah poskytovaných údajov z dôvodu odstránenia výkladových problémov pri určovaní povinnosti, kto sa má zapisovať do registra právnických osôb, kto je povinný poskytovať údaje do registra právnických osôb a aký údaj sa zapisuje (napríklad vo vzťahu k organizačným jednotkám a orgánom verejnej moci), a ako zabezpečiť zapísanie údaja, ktorý sa poskytuje podľa zákona o RPO, ale nie je vedený povinnou osobou v zdrojovom registri z dôvodu, že pre zapisovanú kategóriu subjektov neexistuje zdrojový register, v zdrojovom registri sa nevedú všetky údaje poskytované do registra právnických osôb, alebo že údaj pochádza z činnosti iného orgánu verejnej moci (napríklad vydanie živnostenského oprávnenia obchodnej spoločnosti),
˗ vytvorenie vnútroštátneho právneho základu pre zapojenie registra právnických osôb do Systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod, v súlade s požiadavkami legislatívy Európskej únie v oblasti predchádzania prania špinavých peňazí a financovanie terorizmu,
˗ definíciu orgánu verejnej moci na účel zabezpečovania úradnej činnosti vrátane špecifického účelu, ktorým je technické zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie – zriaďovanie, aktivácia, deaktivácia a rušenie elektronických schránok orgánov verejnej moci); návrh zákona umožní v registri orgánov verejnej moci, ktorý je architektonicky samostatnou časťou registra právnických osôb, viesť spresnený a rozšírený okruh údajov o orgánoch verejnej moci, ktorý môže slúžiť napríklad správcovi modulu elektronických schránok,
˗ zabezpečenie prístupu notárov ako orgánov verejnej moci k údajom vedeným v registri právnických osôb prostredníctvom Centrálneho informačného systému Notárskej komory, čím sa rešpektuje notárskym poriadkom stanovený účel tohto IKT nástroja pri výkone notárskej činnosti a ďalšej činnosti notárov,
˗ zabezpečenie prístupu bánk a pobočiek zahraničných bánk do registra právnických osôb, a to jednak pokiaľ ide o možnosť využívať na tento prístup spoločný register bankových informácií, a jednak ustanovením nového účelu poskytovania údajov z registra právnických osôb na plnenie úloh bánk a pobočiek zahraničných bánk pri príprave, uzatváraní a realizácií bankových obchodov, dôvodom zavedenia tohto účelu je odbúravanie administratívnej záťaže bánk ale aj klientov, ktorá vzniká pri preukazovaní rozhodných právnych skutočností, pričom úprava má obdobu v súčasnom využívaní Registra fyzických osôb,
˗ precizovanie účelu vedenia údajov v registri právnických osôb, kategórií zapisovaných subjektov a niektorých špecifík uplatňovania práv dotknutých osôb pri spracúvaní osobných údajov,
˗ sankcionovanie povinných osôb, resp. v niektorých prípadoch aj zapisovaných subjektov pri neposkytnutí súčinnosti povinnej osobe, za nedodržiavanie zákona o RPO – najmä za neposkytovanie niektorých údajov, ktorých absencia alebo neaktuálnosť môže najviac ohroziť právnu istotu a fungovanie elektronických služieb e-Governmentu; vymoženie plnenia povinností uložených zákonom však bude primárne postavené na preventívnych a nápravných opatreniach,
˗ vypustenie nevhodných legislatívnych skratiek, vnútorných odkazov a nadbytočných ustanovení novela prispeje k výstižnosti textu zákona o RPO.
K
Spoločná nehnuteľnosť v zákone o pozemkových spoločenstvách
24. 5. 2018
Novelou zákona o pozemkových spoločenstvách sa mení definícia spoločnej nehnuteľnosti.
Spoločnou nehnuteľnosťou sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba. Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak. Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.
Zmeny pre vojakov
30. 4. 2018
Dňa 13. 3. 2018 bola schválená novela zákona o brannej povinnosti, ktorý upravuje podmienky na zaradenie vojakov v zálohách do aktívnych záloh.
Podľa platnej právnej úpravy vojenský útvar uhrádza náklady na náhradu mzdy zamestnávateľovi za zamestnanca za čas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátane nevyhnutného času na prepravu z miesta trvalého pobytu do miesta pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl a späť. Aplikačná prax ukázala potrebu upraviť náhradu príjmu aj v prípade, ak vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh nemá postavenie zamestnanca, ale je napríklad samostatne zárobkovo činnou osobou. Zamestnávateľovi sa ustanovuje okrem náhrady mzdy za zamestnanca refundovať aj náklady spojené s platením poistného za zamestnávateľa na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. Nárok na pomernú časť hodnostného platu vojaka v aktívnej zálohe sa precizuje len za čas prítomnosti vojaka v aktívnej zálohe na pravidelnom cvičení a plnení úloh ozbrojených síl.
Tiež sa spresňuje zaraďovanie do aktívnych záloh tak, aby do aktívnych záloh mohol byť zaradený aj vojak v zálohe, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť najviac o jeden stupeň nižšiu alebo o dva stupne vyššiu než aká sa vyžaduje na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený. Podmienkou je, že vojenská hodnosť, ktorú vojak v zálohe dosiahol, je v tom istom hodnostnom zbore ako požadovaná vojenská hodnosť na funkciu.
Zmeny vo výchove a vzdelávaní – novela školského zákona
9. 3. 2018
Potreba novelizácie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je aktuálna vzhľadom na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente), ktorý ustanovuje orgánom verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky práve v prípade vydávania rozhodnutí v správnom konaní.
V súvislosti s povinnosťami riaditeľov základných škôl a stredných škôl ako orgánov verejnej moci vykonávať verejnú moc elektronicky bolo potrebné upraviť príslušné ustanovenia týkajúce sa prijatia na výchovu a vzdelávanie na strednú školu tak, aby bolo možné podávať prihlášky aj ako elektronické podania.
Úpravami školského zákona sa má umožniť aj vytváranie a používanie elektronických podôb niektorých ďalších podaní zákonných zástupcov voči škole a elektronických podôb významnej časti pedagogickej dokumentácie školy a školského zariadenia, ktoré sa v súčasnosti podľa školského zákona realizujú výlučne na tlačivách, teda v listinnej podobe. Tým sa napomôže implementácii elektronického vládnutia a potrebnej elektronizácii ďalších služieb rezortu ministerstva školstva (rýchlejšie vybavovanie vecí medzi školou a zákonnými zástupcami detí a žiakov a zníženie administratívnej náročnosti vnútorných procesov pre školy a školské zariadenia).
Novela zákona tiež reaguje na požiadavku okresných úradov v sídle kraja v súvislosti so zabezpečovaním koordinácie termínov overovania špeciálnych schopností, zručností alebo nadania pri prijímaní uchádzačov na štúdium na stredných školách v dostatočnom časovom rámci.
Začal sa deviaty ročník veľtrhu práce Profesia days, voľných je vyše 16 tisíc miest
2. 3. 2018
Na veľtrhu sa môžu záujemci zúčastniť aj na vzdelávacích workshopoch.Takmer 16.500 pracovných miest ponúka na deviatom ročníku veľtrhu práce Profesia days, ktorý potrvá v bratislavskej Inchebe od stredy do štvrtka (1.3.), 180 domácich a zahraničných vystavovateľov.
Ako uviedla pred novinármi výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová, rekordný počet vystavovateľov svedčí o rastúcich požiadavkách zamestnávateľov na pracovnú silu, ktorej začína byť akútny nedostatok. Ako zdôraznila, napriek tomu, že regionálne rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska sa pomaly znižujú, sú stále veľké. Okrem rozdielov v počte pracovných príležitostí, výške platov, sú odlišnosti aj v požiadavkách zamestnávateľov. Bratislavský kraj, ako zdôraznila Molnárová, sa vyznačuje aj vyššími požiadavkami firiem na zamestnancov. Prejavuje sa to napríklad vo vyžadovaní vysokoškolského vzdelania. Kým v Prešovskom alebo Banskobystrickom kraji vyžadujú zamestnávatelia titul iba v štyroch percentách inzerátov, v Bratislavskom kraji je to až 20 percent. Až 46 percent pracovných inzerátov v Bratislavskom kraji vyžaduje od uchádzačov znalosť angličtiny. Celoslovenský priemer predstavuje 31 percent a napríklad v Prešovskom kraji je to iba 20 percent. Na veľtrhu sa môžu záujemci zúčastniť aj na vzdelávacích workshopoch, oboznámiť sa, ako napísať životopis, ako sa správať na pohovore, otestovať si svoje IT znalosti, angličtinu a podobne.