Podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania
3. 4. 2024
Ďalšími zmenami súvisiacimi s aplikačnou praxou v rámci návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, sú napríklad zmeny postupov v prípade podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie), kde sa navrhuje skrátenie hornej hranice lehoty určenej na rozhodovanie správneho orgánu o žiadostiach o udelenie tohto druhu pobytu z doterajších 90 dní na 60 dní a zároveň zrušenie doterajšej povinnosti správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“.
Navrhuje sa vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie (túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny formou pracovnej zmluvy alebo prísľubu na zamestnanie). Navrhuje sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý umožní štátnemu príslušníkovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uhradiť do 20 dní nedoplatky a pohľadávky zo svojho podnikania, ak ich neuhradil dovtedy, inak sa žiadosť zamietne. V novele zákona sa ďalej navrhuje možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na 5 rokov na policajnom útvare aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a zároveň budú všetci títo žiadatelia oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podali úplnú žiadosť. V súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov sa osobám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, poskytuje možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany. V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt sa zavádza podmienka splnenia tzv. integračných podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu cudzincom. Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov a aj administratívnu záťaž policajných útvarov. V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie sa tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Týmto úkonom sa následne urýchli preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.
K
Zbraňová amnestia má zelenú
23. 10. 2009
Schválený návrh novely zákona o strelných zbraniach a strelive zavádza 2. kolo tzv. zbraňovej amnestie, ktoré má trvať od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010. Počas tohto obdobia za dobrovoľné odovzdanie nelegálne držanej zbrane alebo streliva nebude hroziť stíhanie za nedovolené ozbrojovanie. Podľa rezortu vnútra by sa tým počet nelegálne držaných zbraní a streliva mal znížiť. Zároveň by sa mala uľahčiť identifikácia zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.
Občania pri prvej zbraňovej amnestii v SR v rokoch 2005-2006 odovzdali celkovo 3490 zbraní. Tento inštitút úspešne zaviedli aj v Českej republike, kde sa osvedčil už trikrát.
Podľa novely sa odovzdaná zbraň bude musieť najskôr podrobiť skúmaniu, či ňou nebol spáchaný trestný čin. Ak sa potvrdí, že zbraň pri trestnej činnosti nebola použitá, ten, kto ju odovzdal, bude môcť požiadať o jej zaevidovanie. Žiadosť bude možné podať na ktoromkoľvek policajnom útvare. V prípade, že o zaevidovanie zbrane nikto nepožiada, zbraň sa stane vlastníctvom štátu. O zlegalizovanie zbrane bude možné požiadať o do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku expertízy.
Novela zákona o zbraniach a strelive reaguje tiež na nález Ústavného súdu o protiústavnosti niektorých ustanovení zákona. Napríklad ruší osobitnú komisiu na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti a definuje konkrétne trestné činy, ktoré majú za následok stratu bezúhonnosti pre vydanie zbrojného preukazu alebo licencie.
Ľudská činnosť má aktuálny vplyv na klímu
23. 10. 2009
Pri skúmaní sedimentov na dne jazera v kanadskej Arktíde sa podporil záver o aktuálnom vplyve ľudských činností na klímu. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámili desiati vedci z USA a Kanady.
Dnes asi štyridsaťhektárové a deväť metrov hlboké jazero CF8 sa nachádza niekoľko sto kilometrov západne od Grónska pri dedine Clyde River na východnom pobreží Baffinovho ostrova. Sedimenty tam boli uložené v posledných dvoch ľadových a troch medziľadových dobách, čím zasahujú o osemdesiattisíc rokov hlbšie do minulosti ako obdobné grónske údaje.
V sedimentoch, ktorých vek dosahuje až 200-tisíc rokov, vedci skúmali predovšetkým chemické zloženie hornín a zvyšky rias a hmyzu. Pri tomto skúmaní preukázali nedávne biologické a chemické zmeny v životnom prostredí tohto arktického jazera, ktoré za celých posledných dvestotisíc rokov nemajú precedens.
Zmeny jazerného prostredia počas posledných tisícročí súviseli s prírodnými cyklami klimatických zmien, aké vyplývajú z periodických zmien obežnej dráhy Zeme okolo Slnka a sklonu rotačnej osi Zeme. K zmenám došlo okolo roku 1950. Podľa fáz prírodných cyklov malo vtedy prísť ochladenie. Došlo však k pravému opaku. Podľa vedcov sú viditeľné jasné dôkazy otepľovania jedného z najodľahlejších miest na Zemi v čase, keď sa Arktída vplyvom prírodných procesov mala ochladzovať. V súčasnosti je Zem v okamihu letného slnovratu na severnej pologuli približne o milión kilometrov ďalej od Slnka, ako bývala na začiatku nášho letopočtu.
Vedci zistili aj ďalšie skutočnosti. Napríklad úplné vymiznutie dvoch druhov pakomárov a obrovské rozmnoženie istého druhu rozsievok (drobných rias). Za najpravdepodobnejšiu príčinu tohto stavu vedci považujú umelé emisie skleníkových plynov, ktoré v ostatných desaťročiach „prebili“ prírodný ochladzovací trend.
Program sociálnych štipendií
21. 10. 2009
O sociálne štipendiá na jednoročné štúdium v zahraničí sa môžu uchádzať stredoškoláci z viacerých ročníkov než bolo možné doteraz. Vyplynulo to z materiálu ministerstva školstva, ktorý bol dnes schválený vládou. Príležitosť stráviť tento školský rok na zahraničnej strednej škole využilo menej školákov ako vlani. Zatiaľ čo v tomto školskom roku sa v cudzine vzdeláva 170 žiakov, v minulom školskom roku to bolo 323 stredoškolákov.
Program sociálnych štipendií pre vzdelávanie žiakov z chudobnejších rodín v zahraničí odštartovala vláda Roberta Fica v roku 2008. Vlani vo februári kabinet rozhodol, že v rokoch 2008 až 2001 použije na štipendiá vyše 8,9 milióna eur (270 miliónov Sk).
Po novom o štátnu podporu môžu požiadať aj druháci zo stredných škôl a z päťročných bilingválnych stredných škôl, šiestaci z osemročných gymnázií a štvrtáci zo šesťročných gymnázií. Ministerstvo školstva upozornilo, že žiaci z nižších ročníkov získajú štipendium iba vtedy, ak nebude dostatok záujemcov z vyšších ročníkov. Rozhodujúcim kritériom pridelenia podpory zostáva sociálne zázemie uchádzačov.
Na štipendium pre tento školský rok malo nárok napríklad dieťa z trojčlennej rodiny, ak minuloročný mesačný príjem rodiny nepresiahol 798 € (24.041 Sk). Pre nízky záujem sa táto suma neskôr zvýšila na takmer 998 € (30 066 Sk). Najväčší záujem bol o štúdium v anglicky hovoriacich krajinách.
Energia sa nestráca
13. 10. 2009
Na formulácii zákona o zachovaní energie sa podieľal významný vedec 19. storočia britský fyzik James Prescott Joule. Jeho menom pomenovali jednotku energie. Od Joulovej smrti uplynulo 11. októbra 120 rokov.
Joulovým životným koníčkom sa stali oblasti, ktoré mnohým z ľudí naháňajú skôr strach: elektrické či magnetické pole, otáčavý pohyb vodiča, termodynamika, vykonaná práca.
Joule sa čoraz viac prepracovával k pochopeniu toho, ako sa elektrický prúd mení na teplo. V roku 1840 publikoval zákon o tepelných účinkoch elektriny, ktorý dostal jeho meno. Tento zákon často býva označovaný aj ako Joulov-Lenzov zákon, pretože nezávisle, aj keď o dva roky neskôr, ho formuloval nemecký fyzik H. Lenz.
Joule zistil, že teplo nie je tekutina, ako si ľudia dovtedy mysleli, ale forma energie, ktorá zostáva počas práce zachovaná; nemôže sa stratiť, môže sa iba premeniť na inú formu. Je to jeden zo základných fyzikálnych zákonov. Vďaka nemu si dnes trebárs vieme zrátať energetický obsah potravy.