Podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania
3. 4. 2024
Ďalšími zmenami súvisiacimi s aplikačnou praxou v rámci návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, sú napríklad zmeny postupov v prípade podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie), kde sa navrhuje skrátenie hornej hranice lehoty určenej na rozhodovanie správneho orgánu o žiadostiach o udelenie tohto druhu pobytu z doterajších 90 dní na 60 dní a zároveň zrušenie doterajšej povinnosti správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“.
Navrhuje sa vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie (túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny formou pracovnej zmluvy alebo prísľubu na zamestnanie). Navrhuje sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý umožní štátnemu príslušníkovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uhradiť do 20 dní nedoplatky a pohľadávky zo svojho podnikania, ak ich neuhradil dovtedy, inak sa žiadosť zamietne. V novele zákona sa ďalej navrhuje možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na 5 rokov na policajnom útvare aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a zároveň budú všetci títo žiadatelia oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podali úplnú žiadosť. V súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov sa osobám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, poskytuje možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany. V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt sa zavádza podmienka splnenia tzv. integračných podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu cudzincom. Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov a aj administratívnu záťaž policajných útvarov. V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie sa tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Týmto úkonom sa následne urýchli preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.
K
Pozemkové úpravy
29. 5. 2017
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Novela zákona sa snaží riešiť potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva. Oproti doterajšej právnej úprave novela upravila procesné ustanovenia jednoduchých pozemkových úprav. Zároveň rieši aj problematiku, ktorá vznikla v minulosti v súvislosti so zmenou štátnej hranice. V tomto prípade novela vymedzila na podanie návrhu ústredný orgán štátnej správy, z ktorého podnetu bola zmena štátnej hranice vykonaná, pričom ústredný orgán štátnej správy je povinný si zabezpečiť na vykonanie pozemkových úprav finančné prostriedky zo svojej rozpočtovej kapitoly. Vyrovnanie sa poskytne iba v pozemkoch, ktoré poskytuje Slovenský pozemkový fond alebo správca, pričom vlastníkom sa poskytnú nové pozemky v rovnakej výmere a druhu pozemku, ako mali pozemky, ktoré prešli na územie iného štátu.
Podpora verejného zdravia
24. 5. 2017
Zmenou v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia predložilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nový všeobecne záväzný právny predpis o požiadavkách na kvalitu pitnej vody a jej kontrolu.
Návrh zákona obsahuje okrem základných požiadaviek a povinností, ktoré ustanovuje smernica, najmä pojmy, kompetencie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a povinnosti dodávateľov pitnej vody. V návrhu zákona sa zavádza pojem „manažment rizík pri zásobovaní pitnou vodou“, ktorý patrí k základným pojmom pri presadzovaní nového prístupu pri zásobovaní pitnou vodou. Kvalitu dodávanej pitnej vody môžu významnou mierou ovplyvniť aj výrobky, prichádzajúce do kontaktu s pitnou vodou, preto sa upravila problematika výrobkov, používaných pri výrobe a distribúcii pitnej vody a chemických látok, ktoré sa používajú pri úprave pitnej vody.
Rýchlejšie IC-čka a SMS lístky vo vlakoch
22. 5. 2017
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) od 11. júna 2017 chystá vo vlakovej doprave viaceré veľké zmeny.
nterCity vlaky na trati Bratislava - Košice od tohto termínu pôjdu rýchlejšie. Po novom totiž nebudú takzvané ICéčka zastavovať v Štrbe. „Stanica Štrba nám z celej trasy IC vlakov vyšla ako najmenej vyťažená, a to ako z hľadiska počtu cestujúcich, tak aj z hľadiska tržieb,“ vysvetľuje Karol Martinček, člen predstavenstva a riaditeľ úseku obchodu ZSSK. Železnice tak avizujú skrátenie o 15 minút. Okrem toho má byť obnovená priama denná linka Bratislava - Košice južnou trasou cez Zvolen. Ďalšou veľkou zmenou sú esemes lístky, ktorých používanie sa rozširuje a zjednodušuje. 11. júna bude spustená celoslovenská služba pre všetky osobné vlaky, s výnimkou tatranských zubačiek a električiek. Osobné vlaky pritom tvoria viac ako 80 percent všetkých vlakov, ktoré ZSSK prevádzkuje. Cestujúci takýto lístok získa poslaním SMS na číslo 2255. Tatranský SMS lístok zostáva v platnosti s číslom 2233. "Cestujúci budú mať na výber 20-minútový SMS lístok za 1,30 eur, 60-minútový lístok za 2,50 eur alebo 180-minútový lístok na bezplatnú prepravu za 0,30 eur," píše sa v tlačovej správe železníc. Esemes lístky majú byť dostupné pre zákazníkov všetkých slovenských operátorov a ZSSK taktiež avizuje, že k dispozícii bude aplikácia s názvom Slovakrail SMS lístok.
zdroj: hnonline.sk
Lacné potraviny sa stanú minulosťou
17. 5. 2017
Vedci očakávajú, že horúce dni s teplotou vyššou ako 30 stupňov Celzia sa zdvojnásobia. To by, však, znamenalo, že úroda kukurice, pšenice aj sóje by prudko klesla.
Ak bude objem svetových emisií narastať do konca tohto storočia tak ako doteraz, zdvojnásobí sa počet dní s teplotou nad 30 stupňov Celzia, uvádzajú vedci z Inštitútu pre dopady klimatickej zmeny v Postupime vo svojom výskume publikovanom v žurnáli Nature Communications. Úroda klesá, keď sa teploty dostávajú práve nad 30 stupňov, čo znamená, že produkcia pšenice sa len v Amerike do konca storočia zníži o 20 percent, kukurice o 50 a sóje o 40 percent. „Ak budú mať Spojené štáty problém s úrodou, svetové ceny môžu okamžite vzrásť, pretože USA predstavuje obrovského exportéra v tomto sektore,“ povedal pre Thomson Reuters Foundation spoluautor štúdie Bernhard Schauberg. Dodal, že produkcia týchto plodín sa samozrejme zhorší aj v ostatných častiach sveta. Juraj Mesík, odborník na globálne problémy, vysvetlil, že v prípade ak by neúroda naraz zasiahla všetky tri menované plodiny, boli by dôsledky kumulované a ešte oveľa vážnejšie. Bohatá Európa by zvýšenie cien chleba zvládnuť mohla, keďže množstvo potravín produkuje sama. Chudobnejšie vrstvy by však tento nárast pocítili, no štáty by ich situáciu mohli riešiť pomocou sociálnych dávok. „Dôsledky pre arabský svet by ale boli devastujúce. Boli by sme tam svedkami hladových nepokojov, revolúcií, občianskych vojen, podvýživy a možno hladomorov. A samozrejme masovej snahy dostať sa odtiaľ niekam, kde sa dá prežiť – teda do Európy,“ povedal Mesík.
zdroj: hnonline.sk