Podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania
3. 4. 2024
Ďalšími zmenami súvisiacimi s aplikačnou praxou v rámci návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, sú napríklad zmeny postupov v prípade podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie), kde sa navrhuje skrátenie hornej hranice lehoty určenej na rozhodovanie správneho orgánu o žiadostiach o udelenie tohto druhu pobytu z doterajších 90 dní na 60 dní a zároveň zrušenie doterajšej povinnosti správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“.
Navrhuje sa vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie (túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny formou pracovnej zmluvy alebo prísľubu na zamestnanie). Navrhuje sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý umožní štátnemu príslušníkovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uhradiť do 20 dní nedoplatky a pohľadávky zo svojho podnikania, ak ich neuhradil dovtedy, inak sa žiadosť zamietne. V novele zákona sa ďalej navrhuje možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na 5 rokov na policajnom útvare aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a zároveň budú všetci títo žiadatelia oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podali úplnú žiadosť. V súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov sa osobám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, poskytuje možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany. V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt sa zavádza podmienka splnenia tzv. integračných podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu cudzincom. Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov a aj administratívnu záťaž policajných útvarov. V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie sa tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Týmto úkonom sa následne urýchli preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.
K
Holandsko chce vytvoriť umelý ostrov s veternou farmou
2. 1. 2018
Radikálny projekt plánuje vybudovanie ostrova, ktorý by slúžil ako rozdeľovač pre obrovskú pobrežnú veternú farmu. Tá by obklopovala umelý ostrov, ktorý chcú Holanďania vybudovať na piesočnom poli Dogger Bank. Nachádza sa 125 kilometrov od východného pobrežia Yorkshiru. Zároveň bola označená ako potenciálne veterná lokalita. Farma by posielala elektrinu cez diaľkový kábel do Spojeného kráľovstva, Holandska, prípadne do Belgicka, Nemecka a Dánska.
Spoločnosť TenneT, holandský ekvivalent britskej spoločnosti National Grid, je veľkým zástancom projektu. Nedávno zdieľala zistenia zo štúdie. Ta uvádza, že by tento plán mohol byť o miliardy eur lacnejší, ako sú konvenčné veterné elektrárne a medzinárodné silové káble. Tento sci-fi návrh je odpoveďou na tlak zo strany priemyslu, ktorý vyžaduje rozvoj veterných elektrární na pobreží. Tie sú totiž vytláčané čoraz ďalej od pobrežia, čo citeľne zvyšuje náklady. Podľa Roba van der Haga, ktorý riadi program pre rozvoj pobrežných veterných rozvodov spoločnosti TenneT, je dôležité, aby sa priemysel aj naďalej snažil znižovať náklady. Keďže každý ďalší kilometer smerom do mora znamená ďalší kilometer drahších káblov, firma je presvedčená, že je potrebné zvoliť nové, neobvyklé riešenie. Umelý ostrov by umožnil úspory z rozsahu, vyššia rýchlosť vetra a káble, ktoré by prevádzali energiu z pobrežných turbín na ostrov, by boli lacnejšie. Aby bolo možné na umelý ostrov umiestniť všetky zariadenia, mal by mať zhruba päť až šesť štvorcových kilometrov, čo je približne pätina veľkosti ostrova Hayling v Lamanšskom prielive.
Bitcoin pokoril ďalší rekord. Finančníci varujú pred bublinou
8. 12. 2017
Hodnota digitálnej meny Bitcoin počas dnešného ranného obchodovania v Ázii pokorila ďalší rekord, keď sa vyšplhala cez 14-tisíc dolárov. Túto hodnotu prekonala najznámejšia digitálna mena aj na luxemburskej burze BitStamp, kde sa okolo 07:00 SEČ obchodovala za zhruba 14.160 dolárov.
Počas dnešného dňa však Bitcoin pokoril ďalší rekord. Na obchodnej platforme Coindesk.com sa krátko vyšplhala na 15.007,70 dolára, potom mierne klesla. Napísal to server BBC. Počas dneška tak Bitcoin pridal takmer 15 percent. Podľa agentúry Bloomberg sa jeho hodnota od začiatku mesiaca zvýšila o 50 percent. Bitcoinu pomáha očakávané spustenie obchodovania s bitcoinovými termínovanými kontraktmi, ktoré na najväčšiej burze s kontraktmi CME začne za niekoľko dní. Začiatkom roka predstavovala hodnota Bitcoinu tisíc dolárov, odvtedy s občasnými výraznými výkyvmi zaznamenáva jeden rekord za druhým. Podľa spoločnosti CMC Markets má vzostup Bitcoinu všetky príznaky bubliny. Vraj ale "neexistuje spôsob, ako spoznať, kedy bublina praskne," povedala firma portálu BBC.
V ParadisePapers sú aj Slováci. Dokazujú to tisícky dokumentov
8. 11. 2017
V rozsiahlej databáze nedávno uniknutých finančných dokumentov o osobách a podnikoch investujúcich svoj majetok v tzv. daňových rajoch (kauza ParadisePapers) sú aj dokumenty týkajúce sa priamo Slovákov.
Potvrdila to Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku (ČCIŽ). "V práve aktuálnom úniku informácií je i približne 3500 dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska," uviedla Holcová."Tri a pol tisíc dokumentov je naozaj veľa, to nie sú iba jednotlivci, to je mix ako firiem, tak jednotlivcov," pokračovala s tým, že dokumenty sa vzťahujú na časové obdobie od 90. rokov 20. storočia do roku 2016. České centrum pre investigatívnu žurnalistiku, ktoré spolupracuje na analýze tzv. ParadisePapers, momentálne zostavuje predbežnú prvú analýzu toho, aké sú to dokumenty a "akí sú tam zaujímaví ľudia"."Viac informácií budeme mať koncom týždňa," dodala Holcová. Novú rozsiahlu databázu uniknutých finančných dokumentov označovaných ako ParadisePapers, ktorá poskytuje dôkazy o nezverejňovaných investíciách veľkých nadnárodných spoločností, ale i významných politikov v tzv. daňových rajoch, zverejnilo v nedeľu Medzinárodné konzorcium pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ). Databáza obsahuje zhruba 13,4 milióna dokumentov, z ktorých väčšina je od jednej firmy pôsobiacej v prostredí offshore spoločností.
Miliardy minút hovorov a esemesiek. Pozrite sa, ako Slováci využívali svoje telefóny
8. 11. 2017
K prvému polroku 2017 obyvatelia Slovenska vygenerovali mobilnými telefónmi 5,23 miliardy minút hovorov.Vo vlastnej mobilnej sieti skončilo 57 percent minút vygenerovaných hovorov, 36 percent skončilo v iných mobilných sieťach, 4 percentá minút boli medzinárodné volania a 3 percentá minút tvorili volania na slovenské pevné siete.Vyplýva to z údajov, ktoré mobilní operátori poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ).
Čísla za prvý polrok tohto roka:
5,23 miliardy minút hovorov, 1,4 miliardy SMS správ, 35,6 milióna MMS správ "V slovenských mobilných sieťach bolo ukončených 319,7 milióna minút hovorov, 54,1-miliónov SMS správ a 251,3-tisíc MMS správ, ktoré prišli z inej zahraničnej mobilnej alebo pevnej siete," uviedol hovorca RÚ Roman Vavro. K prvému polroku 2017 bolo na Slovensku približne 7,4 milióna SIM kariet. Z uvedeného počtu predstavovalo zhruba 6,2-milióna aktívnych SIM kariet používaných na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby. toho aktívnych SIM kariet (post-paid) bolo 4 milióny a aktívnych predplatených SIM kariet (pre-paid) bolo takmer 2,2 milióna. Približne 1,2 milióna aktívnych SIM kariet slúžilo na iné účely, ako je poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby.