V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.

Ak presvedčíte svoju ženu, že láska je vlastne len vecou chémie, musíte počítať s tým, že s vami bude nakladať ako s toxickým odpadom.

Ak nezmeníte smer, môžete skončiť, kam ste si namierili.

Nadávanie za istých okolností poskytuje rovnakú úľavu ako modlitba.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...