V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.

Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.

Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.

Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.

Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“

Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.

Ak nie ste si istý, že naozaj chápete dôsledky rozhodnutia, tak radšej nečiňte žiadne rozhodnutie.

Nepokúšajte sa štandardne sa opakujúcu situáciu zvládať mimoriadnymi opatreniami. Je to ako strieľať na zajaca z tanku.

Ak chcete mať aspoň jeden poldeň v týždni pre seba, tak sa musíte naučiť sebadiscplíne a umeniu povedať nie.

Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).

Riešenie ľubovoľného jednoduchého problému možno efektívne znemožniť tým, že sa o ňom bude dostatočne dlho schôdzovať.

V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.