Cestná premávka po novom
5. 3. 2024
Novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vychádza z aplikačnej praxe, kedy najmä vozidlá integrovaného záchranného systému, ktoré boli doposiaľ konštruované tak, že ich celková hmotnosť nepresahovala 3 500 kg, tak v súčasnosti pri nezmenenom účele taktického využitia pri záchrane životov a ochrane majetku obyvateľstva Slovenskej republiky, celková hmotnosť týchto vozidiel presahuje 3 500 kg, avšak vo väčšine prípadov nepresahuje 4 000 kg.
Legislatívnou zmenou sa upravuje dĺžka povinnej praxe vo vedení motorového vozidla s právom prednostnej jazdy v kategórii vozidiel C1, t. j. vozidiel, okrem skupiny D1 alebo D, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 3 500 kg a nepresahuje 7 500 kg, ktoré sú konštruované a určené na prepravu najviac ôsmich osôb okrem vodiča, z dvojročnej na jednoročnú. Uvedená zmena v presiahnutí celkovej hmotnosti záchranných vozidiel (nie signifikantnej, t. j. do 15 %) vychádza najmä z dvoch faktorov, a síce, jednak z dostupnosti nových prístrojov a nástrojov určených pre záchranu života a zdravia, ako aj taktického a záchranného vybavenia, o ktoré sa v súlade so svetovými trendmi rozširuje vybavenie záchranných vozidiel a doteraz neboli ich súčasťou. Rovnako navýšenie hmotnosti týchto vozidiel súvisí so zavádzaním elektro mobility, a to najmä hybridných systémov pohonu, kedy samotné batériové články predstavujú nemalú časť navýšenia hmotnosti vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné reagovať zmenou legislatívy, ktorá umožní skrátiť prax vo vedení vozidla novej skupiny, o ktorú si vodič vozidla s právom prednostnej jazdy rozširuje doterajšie vodičské oprávnenia, o jeden rok. V praxi to znamená, že vodič vozidla s právom prednostnej jazdy, ktorý doposiaľ viedol vozidlo s právom prednostnej jazdy s hmotnosťou do 3 500 kg (pričom dvojročná prax pre túto kategóriu ostáva zachovaná), tak po prijatí legislatívnej zmeny a získaní vodičského oprávnenia pre kategóriu vozidiel C1 bude potrebovať jednoročnú prax vo vedení tohto vozidla, aby mohol následne viesť uvedené vozidlo už s použitím zvláštnych zvukových a svetelných výstražných znamení.
K
Odborníci tvrdia, že veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko
26. 2. 2024
Výrobné náklady elektriny z vetra klesli a to je aj dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosť.
Veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko. Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickou zmenou. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré je potrebné pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030. Aj na Slovensku by podľa SAPI mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickou zmenou.
Nákladom na boj s dôsledkom klimatickej zmeny sa v najbližších desaťročiach nevyhne podľa asociácie ani Slovensko. „Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie, a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Výrobné náklady elektriny z vetra totiž v rokoch 2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %. „Aj to je dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosti," zdôraznil...
B
Používanie vozidla na podnikanie
5. 2. 2024
Podľa zákona o dani z motorových vozidiel subsumuje podľa odkazov zavedených v zákone o dani z motorových vozidiel definíciu podnikania podľa § 2 Obchodného zákonníka a dosahovanie príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. alebo príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2. zákona o dani z príjmov.
Samotné používanie vozidla na podnikanie je doplnené o spresnenie, t. j. o „moment“ objasňujúci začiatok používania vozidla na podnikanie, ktorý nie vždy musí nastať až „fyzickým“ použitím vozidla „na ceste“, ale tento môže súvisieť pri daňovníkoch, ktorí sú účtovnou jednotkou s účtovaním o vozidle, alebo u tých daňovníkov, ktorí nie sú účtovnou jednotkou s evidovaním vozidla v daňovej evidencii alebo s uplatňovaním výdavkov spojených s používaním vozidla. Tiež „moment“ začatia používania vozidla na podnikanie môže byť posúdený pri daňovníkovi, ktorý nie je zapísaným držiteľom v dokladoch vozidla, ale na podnikanie si vozidlo napr. prenajíma, v závislosti od začatia používania tohto vozidla v súlade so zadefinovaným vznikom daňovej povinnosti.
V prípadoch použitia vozidla, v dokladoch ktorého daňovník nie je zapísaný ako držiteľ, ide o také vozidlá, v dokladoch ktorých je uvedený ako držiteľ osoba, ktorá vozidlo nepoužíva na podnikanie, ktorá zanikla, zomrela alebo bola zrušená, alebo ide o vozidlo, ktoré je použité zamestnancom na pracovnej ceste so súhlasom zamestnávateľa, za čo mu zamestnávateľ vyplatí cestovné náhrady a súčasne musí byť splnená podmienka, že v čase použitia vozidla na pracovnej ceste toto nie je používané na podnikanie.
K
Vodný zákon
11. 1. 2024
Cieľom novely zákona zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je zabezpečenie dobrého stavu vôd a stým zosúladenie právnych predpisov tak, aby povinnosti vyplývajúce zo zákona pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov boli vykonateľné v praxi.
Účinnosť novely nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd s účinnosťou od 15.11.2022 bola v oneskorení oproti účinnej novele vodného zákona č. 364/2004 Z. z. prijatej ku dňu 1. januára 2022. Vo vodnom zákone boli ustanovené nové povinnosti pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov. Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých ČOV s prijatou právnou úpravou a povinnosťami z toho vyplývajúcimi pre vlastníkov malých ČOV, bolo potrebné primerane predĺžiť lehotu. Lehota sa predlžuje do 31. decembra 2028.
V prípade, že by sa lehota nepredĺžila, znamenalo by to nemožnosť prevádzkovania tých ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov, ktoré majú dnes právoplatné povolenia vydané na 6 alebo 10 rokov podľa predpisov platných do 15. 11. 2022.
V prípade, že by vlastníci prevádzkovali ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov konali by v rozpore so zákonom, čo by malo za následok uloženie sankcie za porušenie zákona. Ide najmä o malé domové ČOV (2-6 ekvivalentných obyvateľov), ktorých prevádzkovatelia alebo vlastníci musia mať dostatočný časový priestor, aby získali informácie o zaradení ČOV podľa kategórií a k tomu prislúchajúce limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia v súlade s novelizovaným nariadením vlády SR č. 269/2010 Z. z.
Tiež je potrebné zohľadniť obmedzené kapacity štátnej vodnej správy na okresných úradoch, ktorá musí všetky povolenia pre malé ČOV prehodnotiť podľa jednotlivých kategórii. Počet vydaných rozhodnutí na malé ČOV sa pohybuje len za rok 2020 v desiatkach tisíc.
K
Občianske preukazy
11. 1. 2024
Podľa zákona o občianskych preukazoch mali byť občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na našom území, ktorí sú mladší ako 15 rokov a občanom starším ako 65 rokov, ktorí nie sú držiteľom občianskeho preukazu s elektronickým čipom, vydané občianske preukazy bez podoby tváre z úradnej moci na základe údajov z registra fyzických osôb, a to do 31. decembra 2023.
Z kapacitných dôvodov nebolo možné tento termín dodržať. Národné personalizačné centrum je popri svojej štandardnej činnosti (personalizácia a expedícia občianskych preukazov, cestovných dokladov, vodičských preukazov, osvedčení o evidencii časť I a dokladov pre cudzincov) celoročne nadmerne vyťažené výrobou vodičských preukazov z dôvodu hromadných výmen vodičských preukazov, ktorým končí platnosť 31. decembra 2023 a výrobou cestovných pasov z dôvodu situácie na Ukrajine, pričom jeho kapacitné možnosti sú limitované aj balením vyrobených občianskych preukazov bez podoby tváre. Doposiaľ bolo občanom Slovenskej republiky vydaných a doručených viac ako 615 000 občianskych preukazov bez podoby tváre, ostáva ich ešte vydať a doručiť približne 570 000 ks. Vzhľadom na to sa navrhuje predĺžiť súčasnú lehotu o jeden rok, teda do konca roka 2024.
K