Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Nikdy sa nedá vedieť, aká hlboká je mláka, až kým do nej nevstúpime.

Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Ak je proti tebe zákon, popri fakty!