Bitcoin nemá strop, o polstoročie môže pohltiť tradičný finančný svet
28. 3. 2024
Kryptomeny sú produktom slobodného sveta a čiastočne aj revoltou voči tradičným peniazom, ktoré nahlodáva inflácia. Reagujú kryptomeny na vývoj ekonomických fundamentov a prečo?
Ja by som odpovedal na prvú časť otázky, že kryptomeny sú revoltou. Ono je to tak, že keď sa niečo deje v ekonomickej a finančnej oblasti, tak najprv je tu nejaký stav, potom antitéza a aby sa to mohlo dať dokopy, tak prichádza syntéza. A toto sa deje práve teraz. Kryptomeny už nie sú len revoltou, ale súčasťou spoločnej reality finančného sveta.
Vidíme tu prienik tradičných foriem peňazí a kryptoaktív do jedného, a to je rozhodne veľmi pozitívny vývoj. A kryptomeny reagujú na vývoj ekonomických fundamentov a reagovali na to aj predtým skôr ako rizikové aktívum. No teraz sa v prípade kryptomien prejavujú aj ich vlastné fundamenty ako nezávislosť, motivácia ľudí ich nakupovať z dôvodov, že sú nezávislé a nezničiteľné a v mnohých krajinách sveta sú dostupnejšie ako bankové peniaze.
Aká je súvislosť napríklad s infláciou, keď kryptomeny reagovali poklesom z cyklických výšin na posledné údaje o americkej inflácii a možno to súvisí s tým, kedy klesnú úrokové sadzby, ktoré centrálne banky zvýšili na dekádne maximá?
Kryptoaktíva, no obzvlášť bitcoin a ether, majú v sebe dve kapitálové vrstvy. Jedna, ktorá sa zaoberá ich vlastnou investičnou tézou, čím bude bitcoin a ethereum o desať rokov a aké sú ich vlastné výhody. A vo vnútri sú to oveľa stabilnejšie peniaze.
No je tam aj druhá vrstva rizikových peňazí, ktoré pritekajú práve vtedy, keď sa fundamenty zlepšujú a zvyšuje sa dostupnosť peňazí. No a práve tie v minulosti výrazne prevyšovali tú prvú vrstvu, a preto tam bola taká vysoká volatilita ako pri rizikových aktívach. V súčasnosti sa ten pomer vyrovnáva. No keď príde k raketovému nárastu, ku ktorému čiastočne už došlo, tak ten vždy priťahuje rizikový kapitál. No a ten je, samozrejme, vrtkavý...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Za mesačný paušál dostanete hudbu do sýtosti
16. 6. 2009
Na obchodný trh prichádza jedna z firiem s ponukou zaplatiť drobný mesačný paušál a sťahovať hudbu do sýtosti. Skladby budú vo formáte MP3 a bude ich možné prehrávať na všetkom, čo si s týmto formátom poradí. Internetisti sa tak môžu dočkať toho, o čom snívajú už roky.
Namiesto platieb za stiahnuté skladby a albumy, zaplatia iba mesačný poplatok,
za ktorý budú môcť počúvať čokoľvek - či už na svojom počítači, v mobile,
vreckovom prehrávači či HiFi systéme.
Ak sa tento krok stretne s pozitívnym
ohlasom, svoje doterajšie návyky a
obchodné stratégie budú musieť prehodnotiť aj hudobné vydavateľstvá.
Hoci fyzickým nosičom už dávno odzvonilo,
firmy doposiaľ nenaskočili na digitálny
internetový vlak v takom rozsahu, aký sa od nich očakával. Zopár úspešných
obchodov s hudbou, ktoré je možné spočítať na prstoch rúk stačiť nebude.
Už teraz je isté, že sa chystá niečo veľké, čo
by v hudobnom priemysle mohlo konečne spôsobiť revolúciu.
Vodičov čakajú v lete kolóny
15. 6. 2009
Rozširovanie a výstavba diaľnic a úprava vozoviek v mestách spôsobujú kolóny a nervozitu vodičov. Dopravné komplikácie v letných mesiacoch môže spôsobiť aj výstavba elektronického mýtneho systému.
Do
akej miery stavbári zvládnu bratislavských vodičov, sa ukáže na ceste z Lamača do Záhorskej Bystrice už v
júli.
Dopravným obmedzeniam sa pri stavbe mýtneho
systému vyhnúť nedá, ale na Slovensku budú v porovnaní so susednými krajinami
výrazne v menšom rozsahu. Predpokladá sa, že plynulosť premávky sa naruší len
minimálne. Firma, ktorá ho stavia, tak bude robiť v čase, keď sa jazdí
najmenej. Prerušená premávka v jednom smere jazdy by nemala presiahnuť 20
minút.
Mýtne brány by mali byť umiestnené na
nasledujúcich miestach:
Záhorská Bystrica - Lamač
Bratislava - Petržalka - Slovenskomaďarská
hranica
Senec - Trnava - Modranka
Liptovský Peter - Hybe
Budča - Zvolen
Šaca - Košice - Poľov.
Slovensko bude mať satelitný systém na báze
GPS komunikácie, ktorý nevyžaduje až toľko cestných stavieb. Doprava sa na
všetkých diaľniciach a rýchlostných cestách zabrzdí len na šiestich úsekoch.
Treba však počítať aj s obmedzeniami na
cestách prvej triedy.
Nový film o Jánošíkovi uvidíme už na jeseň
12. 6. 2009
Tvorcovia filmu sľubujú, že sa naň môžeme tešiť. Film bojoval s počasím, financiami i plynúcim časom.
Na dokončenie
Jánošíka sme museli čakať sedem rokov. Tvorcovia si dali záležať, aby bol
príbeh odrazom reality. Nasvedčuje tomu
i samotný názov filmu "Jánošík. Pravdivá história".
Poľská režisérka označila film ako
poľsko-slovensko-česko-maďarský, ale primárne slovenský.
Zaujímavosti o filme
- od začiatku nakrúcania až po poslednú klapku
vzniku filmu trval skoro sedem rokov
- herci hrali po niekoľkoročnej prestávke v
pôvodných kostýmoch
- hralo sa v náročných exteriéroch vo všetkých
štyroch ročných obdobiach
- nakrúcalo sa na slovenskej a poľskej strane
Tatier, v Terchovej, na Pieninách, v Podhalí a na Spiši
- vo filme účinkuje viac ako 100 hercov,
niekoľko tisíc komparzistov a 60 jazdcov
- rozpočet bol 6 miliónov € a prispelo naň
slovenské ministerstvo kultúry, Poľská televízia, Poľský filmový inštitút, HBO
Central Europe a iní.
Štrbské pleso možno bude divom sveta
11. 6. 2009
Štrbské pleso má obrovskú šancu zaradiť sa medzi Sedem prírodných divov sveta. V internetovom hlasovaní o sedmičku najkrajších prírodných zázrakov sa Štrbské pleso prepracovalo už do elitnej jedenástky vo svojej kategórii.
Súperov ma
silných - peruánske jazero Titicaca či
Niagarské vodopády. Ak sa Štrbské Pleso
medzi elitou udrží do 7. júla, semifinále má vo vrecku.
Všetko však závisí od toho, ako za pleso budú ľudia
hlasovať. Poradie sa môže zmeniť každý deň.
Internetové hlasovanie bolo spustené už v januári, nominovaných je spolu 261
prírodných úkazov. Z nich sa vyberá 77 semifinalistov, medzi ktorých sa už momentálne dostalo aj naše pleso.
Hlasovať môže každý, a to priamo na
internete. Začiatkom júla komisia
vedcov prírodných vied na čele s Frederikom Mayorom, bývalým šéfom UNESCO,
vyberie 21 finalistov.
Z nich sa potom opäť internetovým hlasovaním rozhodne
o konečných siedmich víťazoch.