19. 6. 2025
NAJNOVŠIE

Zaujímavosti

Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Opatrnosti nie je nikdy dosť

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

(Murphyho zákony v bájkach)
Človek a byrokracia

Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.

Sú takí, ktorí šťastlivo prešli živí cez mínové pole. Oveľa menej je takých, ktorí prešli živí cez byrokratickú mašinériu.

Ak chcete poraziť byrokraciu, urobte váš problém ich problémom.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Človek a úspech

To, že ste dnes mali pekelnú smolu, ešte neznamená, že zajtra budete mať svätý pokoj.

Napriek tomu, že svet ide neustále dopredu, každý musí vždy začínať od začiatku.

Prakticky nikto nedokáže dopredu rozpoznať svoje budúce úspechy od svojich budúcich omylov.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Hlúposti sa medze nekladú

Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."

(Murphyho zákony v bájkach)
Zákony života

Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.

Ak ste na dne, nevyskakujte, ale radšej sa dobre držte, aby ste sa cezeň nepreborili.

(Murphyho zákonník)

Bitcoin nemá strop, o polstoročie môže pohltiť tradičný finančný svet

28. 3. 2024 Kryptomeny sú produktom slobodného sveta a čiastočne aj revoltou voči tradičným peniazom, ktoré nahlodáva inflácia. Reagujú kryptomeny na vývoj ekonomických fundamentov a prečo? Ja by som odpovedal na prvú časť otázky, že kryptomeny sú revoltou. Ono je to tak, že keď sa niečo deje v ekonomickej a finančnej oblasti, tak najprv je tu nejaký stav, potom antitéza a aby sa to mohlo dať dokopy, tak prichádza syntéza. A toto sa deje práve teraz. Kryptomeny už nie sú len revoltou, ale súčasťou spoločnej reality finančného sveta.
Vidíme tu prienik tradičných foriem peňazí a kryptoaktív do jedného, a to je rozhodne veľmi pozitívny vývoj. A kryptomeny reagujú na vývoj ekonomických fundamentov a reagovali na to aj predtým skôr ako rizikové aktívum. No teraz sa v prípade kryptomien prejavujú aj ich vlastné fundamenty ako nezávislosť, motivácia ľudí ich nakupovať z dôvodov, že sú nezávislé a nezničiteľné a v mnohých krajinách sveta sú dostupnejšie ako bankové peniaze.
Aká je súvislosť napríklad s infláciou, keď kryptomeny reagovali poklesom z cyklických výšin na posledné údaje o americkej inflácii a možno to súvisí s tým, kedy klesnú úrokové sadzby, ktoré centrálne banky zvýšili na dekádne maximá?
Kryptoaktíva, no obzvlášť bitcoin a ether, majú v sebe dve kapitálové vrstvy. Jedna, ktorá sa zaoberá ich vlastnou investičnou tézou, čím bude bitcoin a ethereum o desať rokov a aké sú ich vlastné výhody. A vo vnútri sú to oveľa stabilnejšie peniaze.
No je tam aj druhá vrstva rizikových peňazí, ktoré pritekajú práve vtedy, keď sa fundamenty zlepšujú a zvyšuje sa dostupnosť peňazí. No a práve tie v minulosti výrazne prevyšovali tú prvú vrstvu, a preto tam bola taká vysoká volatilita ako pri rizikových aktívach. V súčasnosti sa ten pomer vyrovnáva. No keď príde k raketovému nárastu, ku ktorému čiastočne už došlo, tak ten vždy priťahuje rizikový kapitál. No a ten je, samozrejme, vrtkavý...
B
(Zdroj: hnonline.sk)

Počas Veľkej noci sa ešte bude lyžovať

31. 3. 2010 Počas Veľkej noci sa napriek výraznému otepleniu v posledných dňoch bude lyžovať ešte v dvadsiatke lyžiarskych stredísk. Po sviatkoch sa však väčšina prevádzkovateľov lanoviek a vlekov chystá sezónu ukončiť. Najviac snehu, do 90 cm, leží na svahoch Vysokých a Nízkych Tatier. Zjazdovky budú otvorené na oboch stranách Chopka, na Štrbskom plese aj v Tatranskej Lomnici. Vleky budú podľa hovorkyne spoločnosti Tatry Mountain Resorts v prevádzke aj po Veľkej noci. Lyžuje sa aj na najvyššie položenej zjazdovke v Lomnickom sedle, kde začiatkom sezóny bol nedostatok prírodného snehu.
Väčšina ostatných lyžiarskych stredísk zaznamenáva rýchly úbytok snehu a po predĺženom víkende chcú sezónu ukončiť. Dvadsať centimetrov technického snehu zostalo ešte na Donovaloch na zjazdovke Záhradište, no teplota sa v utorok vyšplhala takmer na desať stupňov Celzia. Napriek tomu by ešte malo byť podľa hovorcu na Veľkú noc otvorené. Po sviatkoch koniec sezóny plánujú aj v strediskách Veľká Rača, Skipark Ružomberok, na Čertovici a pravdepodobne aj v Plejsoch pri Krompachoch. V stredisku Vrátna zatiaľ o ukončení sezóny nerozhodli. Prevádzkovatelia v nižšie položených lyžiarskych stredísk dúfajú, že zvyšky snehu im do Veľkej noci pomôže uchovať avizované ochladenie s nočnými teplotami pod bodom mrazu. Veľká noc už tradične býva pre horské strediská, pokiaľ to dovolí počasie, posledným vrcholom sezóny. Podľa predbežných rezervácií horských hotelov si aprílovú lyžovačku prídu v tomto roku vychutnať tisícky turistov. Návštevníci sa pre zhoršujúce sa snehové podmienky zatiaľ z pobytov neodhlasujú.
(Zdroj: CAS)

Kofola je päťdesiatničkou

30. 3. 2010 Na začiatku výroby kofoly stáli dvojplatnička, kastról, vareška a vynikajúce znalosti o rastlinných drogách. A vraj tiež sadze, ktoré sa tvorili pri pražení kávy. Kofola, ktorá je slovenským nealkoholickým nápojom číslo jeden sa vyrába už rovných päťdesiat rokov a bezpečne odoláva tlaku známych kolových nápojov. Jej krstnou matkou bola studená vojna.
Československo päťdesiatych rokov nemalo k pivu a vínu atraktívnu nealkoholickú alternatívu, ktorá by konkurovala kapitalistickej kole. Preto boli oslovení farmaceuti, ktorým sa podarilo brilantne namiešať výťažky byliniek, lístia a semien rôznych rastlín. Aj v Amerike boli do prípravy nápojov zapojení lekárnici. Coca Colu vynašiel lekárnik John Stith Pemberton ako liek proti žalúdočným ťažkostiam. Pepsi Colu pripravil zasa lekárnik Caleb Bradham a sirup na kofolu v malom kastróliku na elektrickom variči namiešal vynikajúci znalec rastlinných drog farmaceut Zdenek Blažek. Žijúci pamätník Jaroslav Knap sa na otázku novinárov "Z čoho je kofola?" usmeje pod fúzy a prezradí, že okrem iného z karamelu a výťažkov lístia jahôd, malín, černíc. Po rokoch vyjde najavo, že aj pre výrobu kofoly sa organizovali školské zbery liečivých rastlín. Kofeín sa dal získať ľahšie - z dovezenej kávy. Vynálezca receptu kofoly Zdenek Blažek onedlho po tom, čo v roku 1960 v opavskej Galene rozbehli výrobu sirupu Kofo zomrel. Dividend sa nedočkal podobne ako o desaťročie neskôr Slovák Ján Farkaš, ktorý bol autorom receptúry známeho hroznového nápoja Vinea. Obidvaja vyvinuli nápoje, ktoré ich prežili, ľuďom chutia a zarábajú obrovské peniaze. Zhodou okolností tak kofolu, ako aj vineu vyrába a ich ochranné známky vlastní súkromná spoločnosť Kofola, na ktorej čele stojí podnikavý Čech gréckeho pôvodu Janis Samaras. Kofole sa dnes lepšie darí pod Tatrami ako v Česku. Na Slovensku sa ročne predá 70 miliónov litrov kofoly. Kofole patrí štvrtina nealkoholického trhu. Generálnym riaditeľom slovenskej Kofoly, ktorá postavila moderný závod v Rajeckej Lesnej je Marián Šefčovič.
(Zdroj: PRAVDA)

Kultúrny profil Slovenska

30. 3. 2010 Dvojjazyčný internetový portál Kultúrny profil Slovenska je od marca 2009 verejne a bezplatne prístupný na internete. Za tento pomerne krátky čas pritiahol vyše milióna návštevníkov zo Slovenska i celého sveta. Portál mesačne navštívi priemerne 100.000 záujemcov o slovenskú kultúru, umenie či históriu, aby získali tipy na zaujímavé výlety, zorientovali sa v ponuke festivalov či nadviazali kontakt s kultúrnymi inštitúciami a umeleckými skupinami.
Kultúrny profil Slovenska ponúka informácie v slovenskom a anglickom jazyku. Je určený nielen turistom a profesionálom z oblasti kultúry, ale i širokej verejnosti. Portál má tri základné časti. Tie sa navzájom dopĺňajú a sú priebežne a pravidelne aktualizované. Prvú časť tvorí súhrn základných a všeobecných informácií o Slovensku. Druhú časť tvorí detailný prehľad 19 hlavných oblastí slovenskej kultúry. Táto časť je doplnená o prehľadnú databázu vyše 6000 vizitiek užitočných kontaktov na slovenské kultúrne ustanovizne, vzdelávacie inštitúcie či súkromné agentúry a združenia pôsobiace v jednotlivých oblastiach. Portál umožňuje vyhľadávať informácie a kontakty nielen podľa jednotlivých kultúrnych sfér, ale tiež podľa regiónov či samotných názvov, pričom je otvorený všetkým subjektom pracujúcim v oblasti kultúry na ich bezplatnú propagáciu. Kultúrny profil Slovenska sa svojou štruktúrou podobá profilom ostatných krajín, v ktorých sa tento projekt v uplynulých rokoch realizoval. Ako jediný však ponúka informácie aj v domácom jazyku a zároveň v prvom roku svojho fungovania vykázal najvyššiu návštevnosť zo všetkých profilov. Kultúrny portál funguje na webovej stránke www.slovakia.culturalprofiles.net a je spoločným projektom Ministerstva kultúry SR, British Council a britskej neziskovej organizácie Visiting Arts. Jeho prevádzku a aktualizáciu zabezpečuje Univerzitná knižnica v Bratislave. TASR o portáli informoval tlačový referát Ministerstva kultúry SR.
(Zdroj: SME, TASR)

Hodina Zeme Slovensko neoslovila

28. 3. 2010 Drvivá väčšina Slovákov si vôbec nevšimla sobotňajšiu celosvetovú iniciatívu Hodina Zeme. Svetlá zhasli len v Košiciach a na Bojnickom zámku. Pri porovnaní so susednými krajinami sa správame zahanbujúco.Od svetiel si počas celosvetovej akcie Hodina zeme neoddýchol ani Bratislavský hrad.
V Košiciach v sobotu o pol deviatej večer zhasla dominanta mesta Dóm svätej Alžbety aj gotická Kaplnka svätého Michala. Podľa primátora Košíc aj malé zmeny v našom správaní môžu pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov bez toho, aby ovplyvnili kvalitu nášho života. Na hodinu sa do tmy ponoril aj Bojnický zámok, ktorý tento zámer dopredu avizoval.
K akcii zameranej na zníženie energetickej spotreby sa nijaké iné slovenské mestá nepridali.
Do Hodiny Zeme sa zapojilo ešte zopár firiem - napríklad nákupné stredisko IKEA, Allianz alebo UniCredit, ktoré symbolicky vypli reklamy a logá na svojich budovách.
Podľa hovorkyne slovenského Greenpeace svedčí nízka účasť na ekologickej akcii o tom, ako málo nám záleží na osude planéty. V susedných krajinách proti globálnemu otepľovaniu zabojovali omnoho príkladnejšie. V Česku napríklad zhaslo viac ako 20 miest vrátane Brna, Ústí nad Labem či Uherského Brodu. V Rakúsku sa do akcie zapojili hlavné mestá niektorých spolkových krajín, napríklad Innsbruck, Graz či Bregenz.
(Zdroj: PRAVDA)
< Predchádzajúce články Zoznam článkov Nasledujúce články >
Vyhľadávanie :
jún 2025
T po ut st št pi so ne
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
24 9 10 11 12 13 14 15
25 16 17 18 19 20 21 22
26 23 24 25 26 27 28 29
27 30 1 2 3 4 5 6
Dnes má meniny Alfréd
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner