Murphy radí
                
        
            Prečo máme radi informáciu?
            Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
            (Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
                 
                
        
            Nebo je v nebi
            O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci.  Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Narieka chorý Kohn:  Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
            (Zrnká úsmevu)
                 
                
        
            Murphy optimista
            Ak ste ešte nedostali rozum, riaďte sa vlastnou hlavou.
Ak ste stratili tvár, nič sa nedeje – môžete si vybrať masku podľa svojho výberu.
Ak ste sa sklamali v láske, skúste to s kartami. Ak ani v kartách nebudete mať šťastie, skúste borovičku – tá ešte nikdy nesklamala.
            (Murphyho zákonník)
                 
                
        
            Ako si komplikovať život - II. večer
            Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.
Každý zákazník sa snaží porušiť prevádzkové podmienky, uvedené v technickom popise.
Návrh na montáže a údržbu nového zariadenia sa stratí už pri preberacom konaní.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Kde končí pozemská púť
            Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
            (Zrnká úsmevu)