Ministerstvo práce na podporu udržania zamestnanosti vyplatilo už 1,15 miliardy
15. 3. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti Prvá pomoc, Prvá pomoc+ a Prvá pomoc++ odoslalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zhruba 1,15 miliardy eur.
Uviedla to hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Najviac sa využíva opatrenie 3B. Údaje sú k 11. marcu, pričom pomocná schéma beží už rok.
V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort 71,8 milióna eur prostredníctvom vyše 35-tisíc platieb. Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
irmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške sto percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca.
Na opatrenie 2 minul rezort práce vyše 230 miliónov eur, počet platieb bol okolo 425-tisíc. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb. O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra bolo maximum na úrovni 810 eur. Po novom je maximálny príspevok pri 80-percentnom poklese 870 eur.
Na opatrení 3A vyplatil rezort takmer 233 miliónov eur a odoslal skoro 43-tisíc platieb. Najvyužívanejším je stále opatrenie 3B, rezort naň minul viac ako 563 miliónov eur a odoslal dokopy vyše 156-tisíc platieb.
Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. kurzarbeit, majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace). Príspevok je od februára vo výške 100 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Pandemická pomoc
5. 3. 2021
S účinnosťou od 1. 1. 2021 sú plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky práce na projekty na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu podľa o službách zamestnanosti u daňovníka – fyzickej aj právnickej osoby oslobodené od dane.
V súvislosti s oslobodením týchto plnení je potrebné upozorniť na skutočnosť, že výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP považované za daňové výdavky, t.j. výdavky uhrádzané z príspevkov v rámci aktívnej politiky práce, ktoré sú oslobodené od zdanenia podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP a § 13 ods. 2 písm. k) ZDP predstavujú pripočítateľnú položku pri vyčíslení základu dane v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo alebo sa zaúčtujú/zaevidujú, ak výdavok neovplyvňujúci základ dane v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.
V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52zzi ods. 1 sa oslobodenie plnení poskytovaných v rámci aktívnej politiky práce na projekty na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu podľa zákona o zamestnanosti prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2020.
K
Príspevky „Prvá pomoc“ počas pandémie
5. 3. 2021
V súvislosti s koronakrízou štát poskytuje podnikateľom rôzne formy pomoci vo forme príspevkov, a to zamestnávateľom, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť svoju činnosť; SZČO, ktorým poklesli tržby alebo museli svoje prevádzky zatvoriť; zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), aby udržali pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie; SZČO a jednoosobovým s.r.o., ktoré nemali, resp. nemajú príjem z podnikania.
Štát poskytuje aj príspevok, resp. dotáciu na nájomné. K žiadosti o dotáciu na nájomné vydalo Ministerstvo hospodárstva SR príručku „Dotácia na nájomné v kocke“, v ktorej prináša možnosť získania dotácie na úhradu nájomného pre prípady, kedy bolo užívanie predmetu nájmu znemožnené v dôsledku opatrení v súvislosti so zamedzením šírenia pandémie COVID-19, alebo bolo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti. Cieľom tejto príručky je poskytnúť prenajímateľovi a nájomcovi spoľahlivú orientáciu v pravidlách a podmienkach pre získanie dotácie, ale aj praktické príklady výpočtu dotácie.
Oprávneným žiadateľom je nájomca, ktorý žiadosť predkladá prostredníctvom prenajímateľa a na jeho účet. Možnosť získania dotácie sa za rovnakých podmienok vzťahuje aj na podnájomný vzťah.
Prenajímateľom môže byť
a) fyzická osoba - nepodnikateľ,
b) fyzická osoba - podnikateľ,
c) právnická osoba – nepodnikateľ (napr. občianske združenie), vrátane verejnoprávnych inštitúcií a iných právnických osôb zriadených zákonom,
d) právnická osoba - podnikateľ.
Žiadosť o dotáciu podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom nájomcu a prenajímateľa, má rovnaké účinky ako dohoda o poskytnutí zľavy z nájomného a zrieknutí sa plnenia z dotácie na nájomné nájomcom v prospech prenajímateľa. Výška dotácie je v rovnakej výške, v akej bude nájomcovi poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného. Ak napríklad prenajímateľ poskytne nájomcovi zľavu z nájomného vo výške 30 %, štát poskytne nájomcovi po splnení podmienok dotáciu rovnako vo výške 30 % z nájomného. Ak však prenajímateľ poskytne zľavu vyššiu ako 50 %, štát poskytne dotáciu len vo výške 50 %. Na platby sa energie a za ďalšie služby obvykle spojené s nájmom sa dotácia od štátu nevzťahuje.
Žiadosť predkladá v mene nájomcu prenajímateľ, a to výlučne elektronicky, prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke Ministerstva hospodárstva SR. Oznámenie o schválení/neschválení dotácie sa tiež zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. Elektronická žiadosť je podávaná z elektronickej schránky prenajímateľa.
K
Ľudia pracujúci v karanténe by mohli byť finančne odškodnení
1. 3. 2021
Pracujúci ľudia v karanténe by mohli byť finančne odškodnení. Uviedol to minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Minister verí, že by odškodnenie mohlo spolu s pandemickou PN vykryť úroveň čistej mzdy, a takisto dúfa, že to bude platiť už od pondelka 1. marca.
"Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe – myslím rodina, dvaja manželia plus malé deti – tak dostávajú 55 percent hrubého príjmu ako pandemickú PN," podotkol Krajniak s tým, že pomoc by mala spočívať vo finančnom odškodnení týchto ľudí za to, že musia ostať v karanténe.
Diskusie o finančnom odškodnení sa aktuálne podľa Krajniakových slov realizujú, on však dúfa, že to bude na úrovni vykrytia čistej mzdy. "Tak, aby sa nestalo, že keď ostanú doma, tak im klesne príjem a budú mať problém," dodal Krajniak.
Podľa jeho slov sa finančná kompenzácia bude počítať ako percento podľa čistej mzdy zamestnanca. Ak padne dohoda, pracujúci ľudia v karanténe by mohli rátať s platnosťou finančného odškodnenia podľa Krajniaka už od pondelka 1. marca.
"Na marcovej schôdzi by sme to schválili, s tým, že by to však platilo od 1. marca," vysvetlil minister.
Medzi návrhmi nových opatrení sa podľa Krajniakových slov nachádza aj zavedenie štátnej karantény, pričom on presadzuje, aby sa nečakalo na aplikáciu na e-karanténu, ale aby sa to zaviedlo hneď.
Ako zdôraznil, ministri za Sme rodina súhlasia s 90 percentami opatrení z tých, ktoré unikli na verejnosť.
"Naše pripomienky boli formulačné, nie zásadné," uzavrel minister. Úvahy o vypnutí krajiny v prípade, že by opatrenia nezabrali do určitého času, však odmieta.
V
Daňové opatrenia
16. 2. 2021
Naliehavosť prijatia novely zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vyplývala z aktuálnej situácie, ktorá si vyžaduje okamžité a účinné riešenia na zmiernenie dopadov na daňovníkov v mimoriadnej situácii, ktorá nastala vplyvom šírenia koronavírusu.
Cieľom zákona je pomôcť daňovníkom postihnutým ekonomickými opatreniami prijatými v rámci mimoriadnej situácie vyvolanej nebezpečnou nákazlivou ľudskou chorobou Covid-19, a to zmiernením podmienok pre uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 zákona o dani z príjmov, a uplatnením výdavkov zamestnávateľov alebo daňovníkov s príjmami z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktoré vynaložili na testovanie alebo v súvislosti s ním na zistenie nákazlivej choroby COVID – 19 a prevenciu pred ňou za daňové výdavky.
Právna úprava sa dotkne daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy zo závislej činnosti alebo príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a ktorí z dôvodu prijatých opatrení proti šíreniu koronavírusu nemohli vykonávať svoju prácu a dosahovať príjmy. Týmto daňovníkom štát vyplatil príspevky v rámci pandemických opatrení prostredníctvom „pandemického“ nemocenského, ošetrovného, príspevkov poskytovaných v rámci aktívnej politiky trhu práce a dotácií poskytovaných kultúrnej obci z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Tieto príjmy sú v súčasnosti od dane z príjmov oslobodené, v dôsledku čoho nevstupujú do zdaniteľných príjmov daňovníka, pričom výška zdaniteľných príjmov daňovníka je jednou z podmienok rozhodujúcich pre uplatnenie nároku na daňový bonus na dieťa, a preto v prípade nedosiahnutia tejto hranice by daňovníci stratili nárok na daňový bonus.
Preto sa v súvislosti s týmito oslobodenými príjmami upravuje podmienka pre uplatnenie daňového bonusu tak, že sa do zákonom určenej hranice výšky zdaniteľných príjmov započítajú aj tieto špecificky vymedzené oslobodené príjmy.
Počas obdobia pandémie sa za daňové výdavky budú považovať výdavky (náklady) zamestnávateľa alebo daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré vynaložil na testovanie alebo v súvislosti s ním z dôvodu zistenia nákazlivej choroby COVID 19 a zabráneniu jej šírenia, pričom sa jedná aj o výdavky vynaložené na blízke osoby zamestnanca alebo daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, a výdavky daňovníka na fyzické osoby, ktorých výkon činnosti priamo súvisí s činnosťou daňovníka.
K