Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Neznalosť práva každému škodí.

Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.

Rozsudok je rozhodnutie statočného človeka podľa toho, čo je spravodlivé a dobré.

Všetky veľké objavy prišli na svet náhodou.

Najväčšie umenie je vedieť správne sa mýliť.

Každý objav si vyžaduje správne prostredie, správnu polohu, správny čas a vedátora so správnym menom.

Druhá najhoršia vec na svete je neistota. Tou prvou je istota.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

Na Slovensku nové Murphyho zákony znejú: Čo sa dá stransformovať, to sa stransformuje. Čo sa nedá stransformovať, to sa sprivatizuje. Čo sa nedá sprivatizovať, to sa vytuneluje. Čo sa nedá vytunelovať, to nestojí za reč. Čo nestojí za reč, to patrí do Fondu národného majetku.