Ľahko pochopiteľný a dobre fungujúci omyl je užitočnejší, ako zložitá a nepochopiteľná pravda.

Absolútne nezmyselnú aktivitu je absolútne nemožné zastaviť.

Aj ten najväčší génius nakoniec stroskotá na maličkostiach.

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Ak budete zisťovať, čo určitému pracovníkovi nemôžete dať robiť, tak vaše pochybnosti nebudú mať konca.

Z dvoch možných udalostí nastane vždy tá menej priaznivá.

Telefón zvoní práve vtedy, keď stojíš pred dverami a nevieš nájsť kľúč.

Dôvod, prečo sa múdrym nepodarilo vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, je v tom, že neustále podceňujú genialitu hlupákov.

Hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.