Zo starých eurofondov zostáva vyčerpať viac ako tri miliardy eur
13. 10. 2023
Z nevyčerpaných eurofondov pôjde 1,10 miliardy eur na riešenie energokrízy, 94,84 milióna eur na podporu ukrajinských utečencov a 1,84 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov.
Slovensko využilo z eurofondov v programovom období 2014 až 2020 k 30. septembru tohto roka 11,47 miliardy eur, z celkovej sumy 14,50 miliardy eur. Čerpanie dosiahlo úroveň 79,08 %. Do marca budúceho roka zostáva vyčerpať ešte 3,03 miliardy eur.
Vyplýva to z informatívneho materiálu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorý v stredu schválila vláda.
Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov.
„Efektívne dočerpanie eurofondov do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov tak neprepadli. Všetky úhrady výdavkov v rámci projektov v súlade s európskou legislatívou sú prijímatelia povinní vykonať do 31. decembra tohto roka," uviedol rezort investícií v materiáli.
Vo výzvach a vyzvaniach na riešenie problematiky migračnej krízy súvisiacej s konfliktom na Ukrajine (FAST CARE) bolo z celkovej sumy 339,56 milióna eur zazmluvnených 93,46 % a vyplatených 72,07 %. Od 15. mája tohto roku sa alokácia vo výzvach a vyzvaniach zvýšila o 16,45 milióna eur a čerpanie o 244,72 milióna eur.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Búrlivý brexit ostal na mŕtvom bode a bez dohody
1. 10. 2018
Po neformálnom samite lídrov Európskej únie v Salzburgu na konci tunela rokovaní nevidno ani náznak svetla. Theresa Mayová nezískala podporu na svoj plán z Chequers, ktorého návrhy majú zaručiť napríklad bezproblémový cezhraničný pohyb tovaru. Predseda Európskej rady Donald Tusk plán spochybnil so slovami, že fungovať nebude.
Napriek mnohým kritickým komentárom však existujú aj zhovievavejšie prognózy. Jednu z nich vyjadril šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Ten v Európskom parlamente uviedol, že v súvislosti s brexitom im najväčšie vrásky robí zúčtovanie finančných kontraktov. Odchod Británie z Únie však bude mať len malý vplyv na ekonomiku eurozóny. „Naše odhady vo všeobecnosti ukazujú, že pokiaľ ide o reálnu ekonomiku, dosah by mal byť celkovo utlmený,“ uviedol Draghi. Analytik Martin Vlachynský zo združenia INESS však pripomenul, že ekonomika Spojeného kráľovstva je rovnako veľká ako ekonomika 19 najmenších členov EÚ dokopy. Už len z tohto hľadiska pôjde o výraznú zmenu. Dodal, že EÚ mala dokonca kedysi ambície byť najväčším ekonomickým blokom sveta. „Vyjadrenie Draghiho vnímam skôr ako uistenie investorov, podnikateľov a bežných občanov krajín eurozóny,“ povedal na margo vyhlásenia analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. Čo sa týka ohrozenia hospodárskeho rastu, podľa Vlachynského sa bude všetko odvíjať od nastavenia budúcich obchodných vzťahov. Tie v tomto momente vyzerajú stále dosť nejasne a čas sa rýchlo kráti. „Katastrofu zatiaľ nečakám, ale štáty a spoločnosti, pre ktoré je Spojené kráľovstvo významný partner, môžu prípadnú ,nedohodu‘ pocítiť významnejšie,“ podotkol Vlachynský.
Švajčiarski voliči v referende pretlačili cyklistiku do ústavy
28. 9. 2018
Švajčiarsko sa možno v budúcnosti stane zasľúbenou krajinou pre cyklistiku. Tamojší voliči totiž v referende prijali ústavný dodatok, ktorý zakotví podporu pre rozvoj cyklodopravy v spolkovej ústave. Cyklotrasy majú po novom rovnaké postavenie ako chodníky alebo turistické chodníky.
Návrh podporilo 73,6 percenta voličov a za bola aj väčšina zo švajčiarskych kantónov, čo je podmienkou pre to, aby bol ústavný dodatok prijatý. V jeho prospech sa tak vyslovili aj hornaté kantóny, pre ktoré by väčší rozvoj cyklotrás znamenal vzhľadom na náročnosť terénu výrazné investície. A podporil ho aj najväčší švajčiarsky automotoklub TCS. Po oznámení výsledkov hlasovania jeho zástupcovia uviedli, že uznanie bicyklov ako rovnocenného dopravného prostriedku prispeje k zvýšeniu plynulosti dopravy a bezpečnosti.
Nový zákon o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora
27. 9. 2018
Nový právny predpis, ktorý nadobúda účinnosť 1. novembra 2018, stanovuje predpoklady pre výber kandidátov na európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora a upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri výbere slovenských kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora.
Vzhľadom k tomu, že na pozíciu hlavného európskeho prokurátora a administratívneho riaditeľa budú výberové konania organizované Európskou komisiou, nie je ani jedna z týchto pozícii súčasťou nového zákona.
Nový právny predpis sa odvíja od nariadenia, ktoré je súčasťou komplexnejšej reformy, ktorá má posilniť ochranu finančných záujmov EÚ, a to jednak vytvorením spoločného hmotnoprávneho rámca na trestnoprávnu ochranu. Nariadenie zvýši efektivitu postihovania tejto trestnej činnosti v rámci EÚ najmä v cezhraničných (a teda významnejších) prípadoch.
Európska prokuratúra bude vytvorená ako nedeliteľný orgán Únie, ktorý koná jednotne na základe decentralizovanej štruktúry. Centrálna úroveň je tvorená kolégiom, stálymi komorami, hlavným európskym prokurátorom a jeho zástupcami, európskymi prokurátormi a administratívnym riaditeľom. Decentralizovaná úroveň je vytvorená z európskych delegovaných prokurátorov, ktorí vykonávajú svoju činnosť v ich členskom štáte. Predpokladá sa, že v každom členskom štáte budú pôsobiť najmenej dvaja EDP.
Za činnosť Európskej prokuratúry ako celku bude zodpovedný hlavný európsky prokurátor a jeho dvaja zástupcovia. Európskeho hlavného prokurátora bude menovať spoločne Európsky parlament a Rada EÚ. Dvaja zástupcovia hlavného prokurátora budú zvolení kolégiom z európskych prokurátorov. Činnosť európskych delegovaných prokurátorov v konkrétnych prípadoch budú monitorovať a riadiť tzv. stále komory, ktoré budú zložené z európskych prokurátorov. Právnym zástupcom Európskej prokuratúry na administratívne a rozpočtové účely bude administratívny riaditeľ.
Ochranné známky – novela zákona
26. 9. 2018
Novelou zákona o ochranných známka, ktorá bola schválená dňa 12. 9. 2018, dochádza k novelizácii štyroch zákonov z oblasti priemyselného vlastníctva.
Ťažiskovou časťou je novelizácia zákona o ochranných známkach. Predmetná novela účinná od 14. 1. 2019 zákona zabezpečí prostredníctvom transpozície smernice nielen modernizáciu právneho rámca ochranných známok, ale aj väčšie zblíženie národných systémov členských štátov EÚ a súčasne aj zosúladenie so systémom ochrannej známky EÚ. Cieľom je posilnenie inovácií a hospodárskeho rastu uľahčením prístupu osôb k systémom zápisu ochranných známok v celej EÚ a zvýšením ich efektívnosti z hľadiska nižších nákladov a nižšej miery zložitosti, rýchlejších postupov, väčšej predvídateľnosti a právnej istoty.
Aj v podmienkach národných ochranných známok SR sa predovšetkým otvára klientom úradu priestor pre zápis nových druhov ochranných známok (vrátanie nových možností ich vyjadrenia), posilňujú sa práva majiteľov ochrannej známky a prehlbuje sa zásada poskytovania ochrany len ochranným známkam skutočne používaným relevantným spôsobom. Je potrebné zdôrazniť objektívnu potrebu rovnakého prístupu národných systémov ochranných známok členských štátov EÚ a systému ochrannej známky EÚ k viacerým inštitútom práva ochranných známok, najmä však k druhom ochranných známok, k ich definíciám a k spôsobom ich vyjadrenia, vrátane určenia vybraných formátov súborov a ich špecifikácií pre vyjadrenie konkrétnych druhov ochranných známok. Dosiahnutie uvedeného je zásadným momentom pre interoperabilitu systémov národných úradov EÚ a EUIPO a pre bezproblémové fungovanie rešeršných nástrojov, a teda významným prínosom pre používateľov systémov ochranných známok v rámci EÚ, predvídateľnosť týchto systémov a pre právnu istotu. EUIPO a národné úrady priemyselného vlastníctva členských štátov EÚ deklarovali potrebu a snahu o dosiahnutie harmonizovaného prístupu v tejto oblasti v právne nezáväznom dokumente Spoločné oznámenie o vyjadrení nových druhov ochranných známok.