Zo starých eurofondov zostáva vyčerpať viac ako tri miliardy eur
13. 10. 2023
Z nevyčerpaných eurofondov pôjde 1,10 miliardy eur na riešenie energokrízy, 94,84 milióna eur na podporu ukrajinských utečencov a 1,84 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov.
Slovensko využilo z eurofondov v programovom období 2014 až 2020 k 30. septembru tohto roka 11,47 miliardy eur, z celkovej sumy 14,50 miliardy eur. Čerpanie dosiahlo úroveň 79,08 %. Do marca budúceho roka zostáva vyčerpať ešte 3,03 miliardy eur.
Vyplýva to z informatívneho materiálu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorý v stredu schválila vláda.
Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov.
„Efektívne dočerpanie eurofondov do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov tak neprepadli. Všetky úhrady výdavkov v rámci projektov v súlade s európskou legislatívou sú prijímatelia povinní vykonať do 31. decembra tohto roka," uviedol rezort investícií v materiáli.
Vo výzvach a vyzvaniach na riešenie problematiky migračnej krízy súvisiacej s konfliktom na Ukrajine (FAST CARE) bolo z celkovej sumy 339,56 milióna eur zazmluvnených 93,46 % a vyplatených 72,07 %. Od 15. mája tohto roku sa alokácia vo výzvach a vyzvaniach zvýšila o 16,45 milióna eur a čerpanie o 244,72 milióna eur.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nemci zvýšia daň na uhlík. Zdražie všetko vrátane potravín
6. 8. 2019
Nemecko nestíha plniť ciele znižovania emisií, chce preto znevýhodniť všetky fosílne zdroje. Nová uhlíková daň sa dotkne nielen elektrární, ale aj pohonných látok – nafty, benzínu i zemného plynu. Má to byť motivácia správať sa ekologickejšie. Napríklad na to, aby si ľudia namiesto do auta so spaľovacím motorom radšej sadli do elektromobilu.
Lenže to zdražie väčšinu tovaru vrátane potravín. Rovnako ako pri každej inej dani to nakoniec zaplatia spotrebitelia. Prudký nárast ceny nafty prinesie mnoho negatívnych ekonomických dôsledkov. A to nielen v Nemecku, ale aj v susedných krajinách. „V prvom rade sa zvýšia náklady na dopravu, čo sa prejaví v koncových cenách nemeckého tovaru a služieb. To bude ovplyvňovať cenovú hladinu v Českej republike minimálne pri položkách, ktoré dovážame z Nemecka.
Európske prístavy sa bránia voči dlhším kontajnerovým lodiam
4. 8. 2019
Európske prístavy zaujali spoločný postoj proti čoraz väčším kontajnerovým lodiam a ako nástroj použili kartelovú dohodu. „Väčšie lode potrebujú vysoké dodatočné náklady na infraštruktúru prístavov," uviedol Gunther Bonz, prezident podnikateľského združenia Prístavy Hamburg (UVHH). Tieto investície by sa museli financovať z prostriedkov daňových poplatníkov. Súčasné prehlbovanie koryta rieky Labe bude stáť približne 780 miliónov eur.
Terajšie kontajnerové lode sú dlhé do 400 metrov, široké 68 metrov a s ponorom 16,50 metra. Zmestí sa na ne 23-tisíc kontajnerov štandardných rozmerov (TMU). Na týchto rozmeroch kontajnerových lodí by sa nemalo podľa kartelovej dohody nič meniť ani v budúcnosti. Vedenia prístavov sa obávajú, že prevádzkovatelia námorných dopravných spoločností pripravujú výrobu kontajnerových lodí, ktorých dĺžka by mala dosiahnuť 460 metrov a šírka 68 metrov. Mali by odviezť 30-tisíc kontajnerov TMU. Štúdie na takéto plavidlá sú už známe. „A keď takáto štúdie existuje, potom sa lode začnú onedlho aj stavať," povedal Bonz. Na svete sú tri veľké združenia námorných prepravcov. Spolupracujú pri využití svojich prepravných kapacít. Na to potrebujú súhlas hlavných protikartelových úradov v Spojených štátoch, Európe a v Číne. Súčasné povolenia pre námorné dopravné spoločnosti v EÚ skončia platnosť v marci 2020. Bonz je aj šéfom združenia európskych prístavov Feport. Prevádzkovatelia takmer 400 európskych prístavných terminálov v tejto súvislosti vypracovali pre EÚ viaceré požiadavky. Najdôležitejšou je, že v budúcnosti nesmie do európskeho prístavu vplávať nijaká loď, ktorá bude dlhšia, než uvádzajú súčasné predpisy. Spojené štáty na túto cestu už nastúpili. Stanovili dĺžku lodí, ktoré vpustia do svojich prístavov.
Británia zvyšuje financie na tvrdý brexit
2. 8. 2019
Británia urýchľuje prípravy na odchod z Európskej únie bez dohody, súčasťou čoho je aj vyčlenenie ďalších vyše 2 miliárd libier na opatrenia spojené s tvrdým brexitom. Ďalšie financie plánuje použiť na zvýšenie zásob liekov, prijatie väčšieho počtu colných úradníkov či zafinancovanie jednej z najväčších informačných kampaní za posledné desaťročia.
Britský premiér Boris Johnson prisľúbil, že ak Brusel nebude ochotný pristúpiť na novú brexitovú dohodu, je pripravený koncom októbra opustiť EÚ bez dohody. Minister financií Sajid Javid v tejto súvislosti informoval, že vláda plánuje posilniť pasové oddelenia, zaškoliť nových colných úradníkov a skvalitniť infraštruktúru v okolí prístavov. Investori varujú, že prípadný odchod Británie z EÚ bez dohody ovplyvní vývoj svetovej ekonomiky, stlačí Britániu do recesie, otrasie finančnými trhmi a výrazne oslabí pozíciu Londýna ako popredného medzinárodného finančného centra. Podľa stúpencov brexitu však odporcovia odchodu z EÚ preháňajú. Počítajú s určitými ťažkosťami, ktoré však podľa nich budú iba dočasné a v dlhodobom meradle bude na tom Británia podstatne lepšie, než keby v EÚ zostala. Dodatočné financie predstavujú 2,1 miliardy libier (2,29 miliardy eur). Z nich podľa agentúry Reuters 1,1 miliardy vyčlení vláda ihneď, ďalšiu miliardu budú môcť využiť jednotlivé vládne inštitúcie, ako aj úrady v Škótsku, Severnom Írsku a vo Walese neskôr podľa situácie.
Ekonomická nálada eurozóny sa zhoršuje
30. 7. 2019
Ekonomická nálada v eurozóne sa v júli podľa predpokladov ďalej zhoršila. Optimizmus sa vytráca z priemyslu, služieb, maloobchodu aj stavebníctva. Poklesla tiež inflačných očakávaní medzi spoločnosťami aj spotrebiteľmi. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Európska komisia.
Index ekonomickej nálady v 19 krajinách platiacich eurom klesol v júli na 102,7 bodu zo 103,3 bodu v júni a 105,2 bodu v máji. Z tohto trendu je zrejmé očakávanie hospodárskeho spomalenia. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters predpovedali zhoršenie na 102,6 bodu. Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi minulý týždeň naznačil uvoľňovanie menovej politiky pri oslabovanie hospodárskeho rastu a naznačil dokonca prehodnotenie inflačného cieľa ECB. Predstavitelia banky povedali agentúre Reuters, že zníženie úrokových sadzieb v septembri sa zdá byť isté, pravdepodobné sú tiež nákupy dlhopisov.