Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Nový Autorský zákon
27. 7. 2015
Nová právna úprava je komplexnou úpravou autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom, práv k databáze a správy práv, ktorá odráža úpravu medzinárodných zmlúv a dohôd a práva Európskej únie v tejto oblasti.
Nový Autorský zákon bol schválený 1. júla 2015. Tento zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2016.
Hlavným dôvodom potreby vypracovania a prijatia novej autorskoprávnej zákonnej úpravy je výrazná zmena týkajúca sa používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktorú prinieslo najmä posledné desaťročie. Táto zmena spôsobila nielen neistotu na strane autorov, používateľov a podnikateľov, ale aj pochybnosti o samotnom význame a rozsahu autorskoprávnej ochrany. Rozvojom digitálneho prostredia autori a iní nositelia práv fakticky stratili možnosť kontrolovať každé používanie svojich diel a iných predmetov ochrany a zabrániť prípadnému neoprávnenému používaniu. Na druhej strane používatelia sa často dostávajú do situácie, keď sa neúmyselne (a niekedy dokonca nevyhnutne) stávajú porušovateľmi autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Cieľom koncepcie nového autorského zákona je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámcoch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu a vývoja či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Právna úprava má tak za cieľ nepriamo prispieť aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitálneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou. Autorsko-právna ochrana tak zohráva zásadnú úlohu v rámci systému ochrany duševného vlastníctva, ktorý je základným priestorom pre spoločnosť a ekonomiku. Nový právny predpis bude náležite plniť funkciu autorského zákona ako základného (hmotnoprávneho) právneho predpisu v oblasti kultúry a ktorý zabezpečí vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti. Takýto právny predpis musí zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou práv nositeľov práv a náležitým prístupom používateľov k chránenému obsahu. Právna úprava upravuje vzťah autorského práva k dielu a vlastníckeho práva k jeho hmotnému substrátu a zavádza osobitnú informačnú povinnosť vlastníka veci voči autorovi v prípade úmyslu zničenia alebo trvalého premiestnenia tejto veci, ak ide o dielo, ktoré je originálom a je umiestnené na verejnom priestranstve.
Švédske gangy sa zásobili zbraňami zo Slovenska
9. 7. 2015
Švédska mafia sa vyzbrojila zbraňami zo Slovenska. Zločinci zo severskej krajiny získali na Slovensku stovky zbraní, ktoré používajú pri páchaní trestných činov.
Zbrane boli nakúpene legálne cez internet v slovenských obchodoch ako expanzné zbrane (pušky a samopaly, ktoré sú znefunkčnené a používajú sa na bojové hry alebo historické ukážky). Následne si ich zločinci upravili tak, aby ich mohli používať aj s ostrým strelivom. Takýto nákup by už od 1. júla 2015 nemal byť možný. Začala totiž platiť novela zákona o zbraniach a strelive, ktorú pripravilo ministerstvo vnútra. Impulzom na zmenu bol januárový útok teroristov v Paríži na redakciu Charlie Hebdo, pri ktorom boli použité upravené expanzné zbrane pochádzajúce zo Slovenska.
zdroj: hnonline.sk
Varufakis varuje. Európa sa priblížila havárii
19. 6. 2015
Stretnutie ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup) dohodu veriteľov s Gréckom vo štvrtok neprinieslo. Eurozóna sa podľa gréckeho ministra financií Janisa Varufakisa nebezpečne priblížila k tomu, aby pripustila "haváriu". Varufakis zároveň kritizoval ostatných ministrov, ktorí podľa neho odmietli diskutovať o jeho návrhu na zavedenie automatickej rozpočtovej brzdy.
Európska centrálna banka (ECB) zároveň vo štvrtok informovala predstaviteľov Eurogroup, že nemá istotu, či budú môcť grécke banky v pondelok otvoriť. Banky totiž čelia odlevu bankových vkladov. Klienti vytiahli z gréckych bánk počas uplynulých troch dní približne dve miliardy eur. Odlev vkladov sa výrazne zrýchlil po víkendovom neúspechu rokovaní medzi veriteľmi a Gréckom. Dve miliardy eur, ktoré klienti gréckych bánk od pondelka do stredy vytiahli, predstavujú 1,5 % celkových vkladov domácností a firiem v gréckom bankovom sektore ku koncu apríla. Vtedy vklady dosahovali hodnotu 133,6 mld. eur.
Zdroj: hnonline.sk
(Zdroj: http://hnonline.sk/)
Gréci vybrali už desiatky miliárd eur z bánk. Hrozí bankrot
19. 6. 2015
Začína sa posledné odpočítavanie. Už len málokto verí, že Grécku sa podarí zachrániť v eurozóne. Postupná rezignácia bežných Grékov. Desiatky miliárd eur vybraných z bankových účtov. Posledné nádeje na dosiahnutie dohody s veriteľmi. Hrozí, že o pár dní zbankrotuje.
Zatiaľ sa dá iba odhadovať, ako rýchlo po prípadnom krachu rokovaní v Luxemburgu môže prísť grécky bankrot a zavedenie kapitálovej kontroly. Proces bankrotu by sa mohol začať už začiatkom júla, keď Grécko nezaplatí 1,6-miliardovú splátku pre Medzinárodný menový fond.
Hoci krach krajiny nemusí hneď znamenať prechod na drachmu, bežných Grékov by čakali ťažké časy. Na nejaký čas prestane fungovať bankový systém. Banky sa zavrú, výbery z bankomatov budú limitované zrejme na 300 eur a vláda zavedie aj kapitálové kontroly.
Zdroj: hnonline.sk
(Zdroj: http://hnonline.sk/)