Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Tvrdý brexit môže zdražieť slovenský export o 13 percent
8. 2. 2019
Slovenská Kia v minulom roku vyviezla do Británie takmer 50-tisíc áut, a to predovšetkým obľúbený model Sportage. Už o niekoľko mesiacov si však Briti za tento model zrejme priplatia. Ako totiž ukazuje najnovšia analýza Národnej banky, vývoz do Spojeného kráľovstva sa v prípade tvrdého brexitu kvôli clám a iným novým reguláciám predraží približne o 13 percent a najviac na to doplatia práve autá.
Aj to je dôvod, pre ktorý nás odchod Británie z Európskej únie zasiahne najviac z V4. Nové náklady spojené s exportom by totiž u nás dosiahli 0,65 percenta HDP, v Maďarsku iba 0,39, v Poľsku 0,51 a v Česku 0,59. Najväčším problémom pritom nie sú ani tak samotné clá, ale predovšetkým takzvané netarifné bariéry. Tými sú všetky prekážky, ako napríklad rôzne normy, administratívne procedúry či zvýhodňovanie domácich producentov. Práve tie sa podľa Národnej banky v posledných rokoch rozmáhali, a to najmä v automobilovom priemysle.
Francúzsko obchodom prikázalo povinnú maržu na predaj jedla
6. 2. 2019
Nátierka Nutella, plesňový syr Président, pastis Ricard a káva Carte Noire sú medzi značkami, ktoré vo Francúzsku zdražejú. Nový zákon totiž obchodom nariaďuje, aby si od 1. februára k cenám pripočítali najmenej desaťpercentnú maržu. Mnoho produktov privátnych značiek vo Francúzsku by však mohlo, naopak, zlacnieť a vláda sa týmto spôsobom snaží pomôcť menším výrobcom.
Existujú obavy, či bude nový zákon fungovať tak, ako sa predpokladá. Desaťpercentná marža znamená, že jedlo alebo nápoj, ktoré sa doteraz predávali za euro, musia po novom stáť 1,10 eura. Podľa francúzskych médií však nevzrastú všetky ceny rovnako. Nová legislatíva dopadne na supermarkety a hypermarkety viac ako na malé lokálne obchody, píše britská BBC. Niektoré veľké obchody totiž ponúkali populárne značky za ceny blížiace sa alebo rovnajúce sa nákladom. Dôvodom je zúrivá cenová vojna v snahe prilákať čo najviac zákazníkov.
Stred Európy sa spája. Elektrina má zlacnieť
4. 2. 2019
Národné regulačné úrady Nemecka, Rakúska, Poľska, Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska požiadali prevádzkovateľov prenosových sústav a organizátorov trhov o začatie projektu prepojenia denných trhov s elektrinou. Súčasný systém cezhraničného obchodovania s elektrinou je totiž zdĺhavý a komplikovaný. Situáciu má zmeniť takzvaný market-coupling – ten zásadne zjednoduší proces obchodovania a dopomôže aj k zblíženiu cien susedných trhov. Podľa analytikov sa však cien pre domácnosti zásadne nedotkne.
Ak dnes chce firma dopravovať elektrinu z Nemecka do Česka, musí absolvovať niekoľko krokov. Okrem elektriny, ktorú nakúpi v Nemecku, musí v aukcii nakúpiť aj takzvanú cezhraničnú kapacitu z Nemecka do Česka. Keďže táto kapacita je limitovaná, aukčná kancelária ponuky obchodníkov zoradí od najvyššej po najnižšiu cenu. Následne začne v tomto poradí kapacitu prideľovať, až kým ju neminie. Ak niekto chcel nízku cenu, kapacitu nemusí dostať vôbec. A aby to nebolo všetko, po získaní kapacity ju obchodník musí ešte navrhnúť správcom prenosových sústav. Takže to, že ju má, ešte nemusí znamenať, že ju aj využije. Podobne je to na poľských aj rakúskych hraniciach.
alianska ekonomika skĺzla do recesie
1. 2. 2019
Talianska ekonomika vykázala vo štvrtom štvrťroku pokles o 0,2 percenta v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacmi. Oznámil to dnes taliansky štatistický úrad ISTAT. Hrubý domáci produkt (HDP) sa znížil už druhý kvartál za sebou, takže tretia najväčšia ekonomika eurozóny sa ocitla v recesii. V treťom štvrťroku klesol HDP Talianska oproti predchádzajúcemu kvartálu o 0,1 percenta.
Medziročne sa výkon talianskej ekonomiky ale ešte zvýšil, a to o 0,1 percenta. Prepad bol vo štvrtom štvrťroku však prudší, než sa očakávalo. Analytici v ankete agentúry Reuters odhadovali pokles o 0,1 percenta v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom a medziročný rast o 0,3 percenta. Štatistika je zlou správou pre taliansku vládu, ktorá prevzala vedenie krajiny v júni minulého roka. Hospodárstvo spomaľovalo od začiatku roka 2017 a v poslednej dobe je zasiahlo aj spomalenie rastu ekonomiky najdôležitejších obchodných partnerov Talianska, čo je Čína a Nemecko. Kritici tvrdia, že kabinet situáciu ešte ďalej zhoršil spormi s Európskou úniou o daňovú politiku, ktoré oslabili dôveru trhov, zvýšili krajine náklady na pôžičky, a poškodili tak ekonomiku. Za celý minulý rok talianska ekonomika vzrástla o jedno percento. O rok skôr predstavoval jej rast 1,6 percenta.