Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Lagardeová: EÚ potrebuje ambicióznu dohodu, nie však za každú cenu
20. 7. 2020
Pre lídrov Európskej únie bude lepšie, keď sa dohodnú na ambicióznej finančnej pomoci, než aby uzavreli rýchlu dohodu za každú cenu. Povedala to dnes prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová.
Lídri už tretí deň rokujú v Bruseli o fonde obnovy, ktorý je navrhnutý v bezprecedentnom objeme 750 miliárd eur a ktorý má pomôcť ekonomikám dostať sa z krízy, v ktorej sa ocitli v dôsledku šírenia koronavírusu. "Dohoda lídrov by v ideálnom prípade mala byť ambiciózna čo do rozsahu a zloženia toho balíka, zhruba podľa toho, čo už navrhla Európska komisia (EK)," povedala šéfka ECB agentúre Reuters. "Z môjho pohľadu je lepšie dohodnúť sa na ambicióznom fonde podľa toho návrhu, aj keby to zabralo o trochu viac času. Bola by som rada, keby sa lídri dohodli na niečom, čo bude ambiciózne, než aby to bolo rýchlo," dodala. Návrh na schválenie fondu obnovy, ktorý by mal európskej ekonomike pomôcť dostať sa z najhlbšej recesie od druhej svetovej vojny, medzi lídrami stále nenašiel dosť zástancov. Predstavitelia jednotlivých krajín EÚ sa sporia najmä o tú časť fondu, ktorá počíta s priamymi platbami, pretože to je nevratná časť pomoci.
Apple porazil EU, ta chystá odvetu
16. 7. 2020
Dlouhé roky Evropská unie bezvýsledně řeší, jak zarazit případy výhodných daňových sazeb, které určité státy nabízejí obřím nadnárodním korporacím. Ty pak do dané země stáhnou většinu evropských zisků a další státy na daních tratí.
Zatím se to Brusel snažil řešit pokutami, ve středu ale narazil. Tribunál soudu EU zrušil rekordní sankci 13 miliard eur (přes 346 miliard korun) americké technologické společnosti Apple. Takovou částku firma podle Evropské komise ušetřila na daních díky nízké sazbě v Irsku. Podle soudu se ovšem neprokázalo, že by Dublin firmě poskytl podporu, kterou unijní právo zakazuje.
Výmenou za hodinky Google ustúpi Bruselu
16. 7. 2020
Technologický gigant plánuje kúpu firmy Fitbit. Čaká na rozhodnutie Európskej komisie, ktorej sľúbil, že získané dáta z chytrých náramkov nebude využívať na cielenú reklamu.
Google diverzifikuje svoje portfólio a chce preraziť na trhu s chytrými hodinkami. Preto plánuje kúpu značky inteligentnej elektroniky Fitbit. Kalifornská spoločnosť sa dokonca zaviazala voči „lovkyni IT gigantov“ – dánskej predsedníčke Európskej komisie pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej. Sľúbila totiž, že nebude používať osobné informácie zozbierané zo smart doplnkov na cielenie reklamy.
Podiel Európy na produkcii áut rapídne klesne
14. 7. 2020
V roku 2030 pripadne na západnú Európu iba päť percent svetovej produkcie automobilov, vlani to pritom bolo 15 percent. Európski výrobcovia sa budú vyrovnávať s dopadmi globálnej pandémie a zároveň budú musieť plniť stále prísnejšie emisné limity, ktoré povedú k zdraženiu áut. Vyplýva to z prieskumu KPMG Global Automotive Executive Survey, ktorého sa zúčastnilo viac ako 1 100 výkonných manažérov zo 30 krajín.
Podiel Európy za desať rokov môže byť podľa Jána Linharta z KPMG ešte menší vzhľadom k výraznému vplyvu pandémie v regióne. Naopak Čína, ktorá sa vlani na produkcii podieľala 27 percentami, bude ďalej posilňovať. "Európa sa nachádza v prechodnom období zavádzania sprísnených emisných limitov, ktoré vedú k zdraženiu áut. To je ďalšia rana, s ktorou sa automobilky budú len ťažko vyrovnávať. Riešením by bol odklad platnosti nových emisných limitov o niekoľko rokov, rokovania o tejto možnosti už prebiehajú. Prepad môže byť aj viac ako tridsaťpercentný, pokiaľ k žiadnemu opatreniu v podobe odkladu nových emisných limitov alebo podpory obstarania nových áut nedôjde," uviedol Linhart.