Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmenárnici v Čechách zarábajú na slovenskej korune
7. 1. 2009
Časť zmenárnikov v Českej republike stavila na to, že Česi, ktorí majú nejaké slovenské koruny, budú ochotní zbaviť sa ich za zlomok skutočnej hodnoty, aby nemuseli vycestovať.
Niektorí zmenárnici za
tisíc slovenských korún vyplácajú len 500 českých korún a lacno získané
slovenské koruny vymenia na Slovensku za eurá. Jedno euro ich po tejto
transakcii vyjde len na 15 Kč. Nevýhodné kurzy sú aj v zmenárňach v Prahe,
Brne, Ostrave či Olomouci. Česká národná banka, ktorá spomedzi českých bánk
jediná prijíma slovenské koruny, však do kurzov v zmenárňach nezasahuje.
Bratislava nedosahuje návštevnosť svetových hlavných miest
7. 1. 2009
Podľa Euromonitora sa naše hlavné mesto umiestnilo v počte navštívených turistov až na 149. mieste (navštívilo ho "len" 462 tisíc turistov). Problém s návštevnosťou mali aj maďarská Budapešť a poľská Varšava.
Najobľúbenejší
je Londýn - vyše 15 miliónov turistov, nad hranicu desiatich miliónov
zahraničných turistov sa dostali Hongkong, Bangkok a Singapur. Menej ako desať miliónov turistov navštívilo
Paríž (5. miesto) aj Rím (10. miesto). Prahu
(19. miesto) navštívilo vyše 4 milióny turistov.
Prognózy
hovoria o tom, že ekonomická nestabilita v budúcnosti oslabí pozície Európy v prospech ázijských metropol.
(Zdroj: EUROMONITOR, SME)
Nový audiovizuálny zákon vo Francúzsku
5. 1. 2009
Od 1. januára platí vo Francúzsku nový audiovizuálny zákon, ktorý má zabezpečiť, aby francúzske média do roku 2011 postupne zrušili reklamu.
Okrem zákazu vysielania reklám sa má zmeniť aj organizácia štátnej
televízie a z piatich verejnoprávnych staníc sa má vytvoriť jeden podnik.
Euro má tridsaťnásobne vyššiu kúpnu silu ako koruna
3. 1. 2009
Ľudia si budú musieť zvyknúť, že jedno euro má oveľa vyššiu hodnotu ako jedna koruna. Euromince sa podobne ako prvé eurobankovky "narodili" v roku 2002.
Na rubových
stranách euromincí majú jednotlivé štáty svoje národné motívy. Slovensko má na svojich eurominciach tri
motívy. Predné strany s nominálnou hodnotou sú pre jednotlivé typy mincí
rovnaké.
Eurobankovky sa líšia veľkosťou, farbou a architektonickými štýlmi, ktoré sú
na nich zobrazené. Pre prednú stranu
bankoviek sú charakteristické brány, pre zadnú mosty.
Bankovky a mince majú tendenciu "migrovať". Keďže eurobankovky a
euromince platia v celej eurozóne, do emitujúcich, teda národných centrálnych
bánk sa nemusia vracať.
Eurové bankovky však predsa majú čosi "národné". Je to písmeno
pred sériovým číslom bankoviek. Tie, ktoré sa tlačia pre Slovensko, majú
písmeno E, susedné Rakúsko má N a Nemecko X.