Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Turbulencie na svetových trhoch vedie rubeľ
12. 2. 2009
Tohtoročný rebríček kurzových obetí na svetových trhoch vedie rubeľ. K euru stráca takmer 12 %. Oslabenie českej koruny sa po dosiahnutí nad 28 CZK/EUR prehuplo cez štyri percentá. Forint sa po ústupe z rekordných trojstovkových miním približuje k osempercentnému mínusu. Zlotý k takmer sedempercentnému. Od augusta si susedné meny zapísali straty od 15 % (koruna) až po 27,7 % (zlotý).
Exportné odvetvia stredoeurópskych ekonomík nie sú totiž svedkami oslabenia
kurzu pri nezmenených podmienkach. Čelia výraznému globálnemu poklesu dopytu.
Ak by Slovensko nevstúpilo do eurozóny, euro by sa v súčasnosti pohybovalo
medzi 36 až 44 slovenskými korunami. Maďarská situácia pripomína, že v
prostredí vážneho oslabenia externého
dopytu neradno preceňovať príspevok slabšieho kurzu. Napriek rekordne slabému
forintu sa priemyselná výroba prepadla v decembri medziročne o vyše 23 percent,
čím zaskočila aj tých najväčších pesimistov.
Rekordne lacný forint nebol v závere roka pre maďarský priemysel
všeliekom.
Po očakávanom 50-bodovom znížení základnej úrokovej sadzby na 1,75 % aj Česká národná banka pripustila, že sa
domáci ekonomický rast prudko spomalí. Tento rok sa čaká mierna recesia. V
novembri (-17,4 %) a podľa očakávaní ani v decembri sa české hospodárstvo
nedokázalo odpútať od najvýraznejšieho koncoročného oslabenia svojho
30-percentného exportného partnera (Nemecka).
Preceňovanú úlohu kurzových výkyvov pripomenulo aj januárové spomalenie
českej inflácie na 2,2 %, čo je najnižšia úroveň od marca 2007. Vyhliadky rastu
a inflácie otvárajú dvere pre ďalšie 50-bodové zníženie kľúčových úrokov na
1,25 %.
Po čerstvých rekordných minimách sa stabilizácia apetítu globálnych
investorov po riziku odrazila na korekcii susedných mien. Pri českej korune
posun pod 28-korunovú hranicu nevytrval.
Oslabenie českej koruny nad úroveň
28,8 CZK/EUR otvára priestor do pásma
30 - 31 CZK/EUR . Najbližším krstom
ohňom pre stredoeurópske meny sa môže stať
napríklad obrat februárovej korekcie na akciových trhoch.
Majetok českých podielových fondov sa zmenšuje
11. 2. 2009
Vlani sa majetok fondov zmenšil o 71,3 miliardy českých korún, čo je viac ako o štvrtinu. Odlev peňazí pokračuje aj v tomto roku a ľudia z podielových fondov vybrali ďalších 4,4 miliardy českých korún.
Najviac trpia pre prepad búrz fondy, ktoré investujú do
akcií. Napríklad Sporofond Českej sporiteľne za vlaňajšok prerobil viac ako 60
%. Akciovým fondom klesol majetok o polovicu.
Paradoxne ľudia vyberajú najviac peňazí z najbezpečnejších -
peňažných fondov, hoci tie investujú iba do bezpečných, aj keď málo výnosných
cenných papierov. Napriek tomu si mnoho ľudí peniaze radšej vybralo a uložilo v
banke.
Dohovor primátorov európskych miest o znížení emisií
11. 2. 2009
Viac ako 350 primátorov európskych miest sa včera zaviazalo implementovať prísnu emisnú politiku, ktorá umožní znížiť emisie CO2 nad rámec klimatických cieľov EÚ.
Komisia predpokladá, že redukcia emisií v mestách
o 20 % by mala rovnaký efekt, ako keby sa napríklad každý rok zalesnila plocha
s rozlohou väčšou ako Maďarsko. Každé mesto, ktoré sa pripojí k dohovoru, musí
do roka predložiť energetický akčný plán. V prípade nenapĺňania cieľov môžu byť
mestá z Dohovoru vylúčené.
K Dohovoru sa pripojili mestá z 24 krajín EÚ (okrem Českej
republiky, Malty a Slovinska), ďalej
mestá zo Švajčiarska, Nórska, Ukrajiny,
Chorvátska, Turecka a Bosny a Hercegoviny. Záujem o zapojenie do
procesu vyslovili aj mestá z USA, Argentíny a Nového Zélandu.
Slovenské mestá zatiaľ
zastupuje iba Nitra a Moldava nad Bodvou.
EÚ bojuje s Ruskom o lojálnosť východoeurópskych štátov
11. 2. 2009
Rusko a Európska únia si konkurujú v pomoci krajinám vo východnej Európe. Výška pomoci rozhoduje o tom, do ktorej rodiny budú patriť východoeurópske národy.
Predseda
Rakúskej federálnej hospodárskej komory je presvedčený, že EÚ musí štvornásobne
zvýšiť finančnú pomoc pre východoeurópske krajiny, aby vyrovanala dlhodobý
vplyv Ruska v týchto regiónoch.
Spoluprácu a solidaritu medzi národmi označil za kľúčovú požiadavku
stability východnej Európy.
Okrem zvýšenia finančnej pomoci navrhovaný balíček pomoci
obsahuje aj ďalšie opatrenia:
- Fondy by sa mali využívať na vytváranie finančných
záchranných balíkov a plánov hospodárskej obnovy.
- Štrukturálne fondy EÚ by mali dočasne zvýšiť mieru
spolufinancovania projektov z terajšieho maxima 80 percent na 100 percent v
prípade, ak sa projekty zameriavajú na infraštruktúru a daná členská krajina má
rozpočtový problém s ich financovaním.
- Európska centrálna banka by mala pokračovať v znižovaní
úrokovej sadzby.
- Európska investičná banka by mala zvýšiť objem
prostriedkov pre pôžičky malým a stredným firmám vo východnej Európe a
stimulovať tak investície v tomto regióne.
Na spoluprácu vyzval európske krajiny aj zástupca Poľska.