Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Nové fiškálne pravidlá EÚ
25. 10. 2010
Prezident Európskej centrálnej banky J.C.Trichet plne nepodporuje nové fiškálne pravidlá EÚ, ktoré presadzujú hlavne Francúzsko a Nemecko.
Ministri financií EÚ sa v pondelok (18.10. 2010) dohodli na sprísnení rozpočtových pravidiel bloku s cieľom zabrániť budúcim krízam štátnych dlhov potom, čo dohoda prezidenta Nicolasa Sarkozyho a kancelárky Angely Merkelovej zmiernila pôvodné návrhy.
Platba kamiónov za hluk a znečistenie?
11. 10. 2010
Krajiny EÚ by sa mali tento týždeň v Luxembursku dohodnúť, že by kamióny mali platiť nad rámec bežného mýta aj za hluk a znečisťovanie životného prostredia.
Európska komisia dúfa, že po 2 rokoch nezhôd sa konečne podarí dosiahnuť v tejto veci dohoda.Dopravcom sa však nové opatrenie nepáči, pretože podľa pôvodných odhadov by za škody na životnom prostredí kamióny platili okolo -4 až 5 eurocentov za kilometer. Nové pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky diaľnice v EÚ. Práve tento bod patril v minulosti pri rokovaniach k tým najproblémovejším.
Eurostat zvýšil odhad rastu EU na 2%
8. 10. 2010
Eurostat v stredu mierne zvýšil odhad medziročného rastu ekonomiky EÚ v 2. štvrťroku tohto roku na rovné 2 %, miesto očakávaných 1,9% HDP.
Hospodárstvo eurozóny v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšilo o 1,9% . Európsky štatistický úrad neupravil ani odhady pre medzikvartálny rast krajín platiacich európskou jednotnou menou a celej európskej dvadsaťsedmičky. V oboch prípadoch hrubý domáci produkt v tohtoročnom druhom štvrťroku rástol v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 1,0 %. Mierne sa zvýšil odhad medzikvartálneho rastu ekonomiky EÚ v prvých troch mesiacoch roka, konkrétne z 0,3 % na 0,4 %.
EK chce, aby motorky mali automatické zapínanie svetiel
5. 10. 2010
Brusel chce presadiť, že na nové motocykle budú musieť byť povinne montované vyspelé brzdné systémy a tiež automatické zapínanie svetlometov.
Komisia súčasne chce sprehľadniť zložitý systém asi 15 rôznych noriem, ktoré sa tohto problému týkajú. Miesto 15 noriem potom počíta s tým, že ich zostane v platnosti iba päť. Lepšie systémy bŕzd majú pomôcť predchádzať pádom motorkárov v prípade, že sa dostanú do stresovej situácie a zároveň má pomôcť zmenšiť brzdnú dráhu pri brzdení. Podľa EK zahynulo na cestách v EÚ v roku 2008 viac než 5500 motocyklistov. Práve k zníženiu týchto čísiel by nové bezpečnostné opatrenia mali viesť.