Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Brusel chce donútiť Facebook, aby zmazal staré dáta užívateľov
5. 11. 2010
Facebook a iné sociálne siete budú musieť v blízkej budúcnosti umožniť úplné vymazanie osobných údajov užívateľov.
Vyplýva to z návrhu Európskej komisie. Facebook totiž teraz úplne vymazanie neumožňuje. Užívateľ síce môže svoj účet zrušiť, ale potom ho tiež obnoviť bez toho, aby musel nanovo zadávať všetky potrebné údaje. Jeho osobné dáta si tak stránka ďalej ponecháva.
Česko uľahčilo podnikanie, ale za Slovenskom zaostáva
4. 11. 2010
Česká republika za posledný rok uľahčila podnikanie a v rebríčku Doing Business 2011, ktorý zostavuje Svetová banka v spolupráci s Medzinárodnou finančnou korporáciou (IFC), sa posunula na 63. miesto.
Oproti predchádzajúcemu roku je to postup o 19 miest, čo je najväčší skok zo všetkých 183 krajín, ktoré na zozname figurujú. Napriek zlepšeniu však Česká republika zostáva ďaleko za Slovenskom a vedie si skoro najhoršie z celej Európskej únie. Ekonomiky, ktoré sú najviac zasiahnuté finančnou krízou, predovšetkým vo východnej Európe, sa v poslednom roku zamerali na reformu regulačného rámca, aby malým a stredným podnikom uľahčili tvorbu pracovných príležitostí.
Splácanie štátneho dlhu sa predraží
3. 11. 2010
Obavy, že dohoda sammitu EÚ by mohla na trhoch spustiť paniku kvôli prípadnému bankrotu zadlžených štátov, sa začínajú napĺňať.
Kompromis, ktorý počíta s náhradou za záchranný fond eurozóny, ktorého platnosť vyprší v roku 2013, na trhoch prudko zdvihol výnosy u štátnych dlhopisov. Pre veľa krajín sa tak financovanie štátneho dlhu výrazne predražilo. Investori sa boja, že záchranný fond eurozóny nahradí mechanizmus riadeného bankrotu, ktorý navrhuje Nemecko. Prípadných bankrotov by sa mali zúčastniť aj investori, ktorí by museli odpísať časť investícií do dlhopisov problémovej krajiny.
Ďalšia časť pôžičky Rumunsku
2. 11. 2010
Misia Medzinárodného menového fondu (MMF), v pondelok odsúhlasila pre Rumunsko uvoľnenie ďalšej pôžičky vo výške 900 miliónov eur, z balíka medzinárodnej finančnej pomoci krajine, v celkovej sume 20 miliárd eur.
Ďalších 1,15 miliardy eur by mala Bukurešti v najbližšej dobe uvoľniť aj Európska komisia. Rumunsko podľa misie MMF plní podmienky úverovej pomoci, ktoré spočívajú predovšetkým v ozdravovaní verejných financií. Vláda výrazne znížila mzdy vo verejnom sektore a plánuje zvýšenie dane z pridanej hodnoty, aby v tomto roku znížila deficit verejných financií podľa dohody s MMF a EÚ na 6,8 % hrubého domáceho produktu z vlaňajších 7,2 %.