Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európske veľkoobchodné ceny plynu pokračujú v poklese tretí deň po sebe
11. 10. 2022
Zásobníky plynu v Európskej únii sú naplnené na 91 percent. To by malo krajinám regiónu poskytnúť rezervu na chladné mesiace, aj ak bude Rusko naďalej obmedzovať dodávky.
Európske veľkoobchodné ceny plynu pokračujú v poklese tretí deň po sebe. Sústavné zvyšovanie zásob totiž znížilo obavy z nedostatku počas zimy aj napriek tomu, že Rusko eskalovalo vojnu na Ukrajine. Informuje o tom na základe správy agentúry Bloomberg.
Cena referenčného kontraktu na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na holandskej burze TTF v utorok ráno klesla až o 2,7 percenta. Kontrakt neskôr vymazal časť strát a o 8:42 nášho času sa obchodoval s mínusom 0,7 percenta po 153 eur za megawatthodinu. Počas uplynulých dvoch obchodných dní cena TTF kontraktu celkovo padla o 12 percent.
Zásobníky plynu v Európskej únii sú naplnené na 91 percent, čo je viac než býva obvyklé. To by malo krajinám regiónu poskytnúť rezervu na chladné mesiace, aj ak bude Rusko naďalej obmedzovať dodávky. Ďalším faktorom sú snahy vlád o úspory energií.
Aj napriek terajšiemu poklesu sú však ceny plynu stále viac než štvornásobné v porovnaní s normálnymi úrovňami pre toto obdobie roka. Príčinou je vysoká závislosť Európy od dodávok ruských energií, ktoré sa v uplynulých mesiacoch postupne znižovali. Vlády sa snažia nahradzovať ruský plyn dodávkami z iných krajín, napríklad z Nórska či USA.
V
Berlín predpokladá skĺznutie nemeckej ekonomiky v roku 2023 do recesie
7. 10. 2022
Nemecká vláda predpokladá, že ekonomika sa v budúcom roku prepadne do recesie. Dôvodom je energetická kríza, rastúce ceny a pokračujúce problémy v dodávateľskom reťazci. Informujeme o tom na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na nemenovaný zdroj.
Podľa neho by nemecká vláda mala v najnovšej prognóze zverejniť, že najväčšia európska ekonomika zaznamená v roku 2023 pokles o 0,4 percenta. V predchádzajúcej prognóze z apríla vláda ešte na budúci rok počítala s rastom o 2,5 percenta. Ak by sa pôvodný odhad nemenil, nemecká ekonomika mala v porovnaní s rokom 2022 na budúci rok tempo rastu zrýchliť.
Berlín podľa zdroja upravil smerom nadol aj prognózu vývoja nemeckej ekonomiky na tento rok. Zatiaľ čo v apríli počítal s rastom o 2,2 percenta, teraz odhaduje, že dosiahne iba 1,4 percenta.
Vláda zároveň predpokladá, že inflácia sa tento aj budúci rok udrží na vysokej jednocifernej hodnote. V tomto roku počíta Berlín s infláciou na úrovni 7,9 percenta a v budúcom roku by sa tempo rastu spotrebiteľských cien malo ešte mierne zrýchliť, na osem percent, dodal zdroj.
Ministerstvo hospodárstva odmietlo údaje komentovať. Ako povedal hovorca ministerstva, minister hospodárstva Robert Habeck zverejní revidovanú ekonomickú prognózu vlády na budúci týždeň.
V
Európske akcie pre obavy z recesie oslabili tretí kvartál po sebe
3. 10. 2022
Európske akcie pre obavy z recesie oslabili tretí štvrťrok po sebe. Paneurópsky index STOXX Europe 600 klesol od júla do konca septembra o 4,8 percenta na 387,92 bodu. Bol to jeho najdlhšie trvajúci prepad od roku 2011. Európske trhy sú rozkolísané od vtedy, čo regiónom otriasla na začiatku tohto roka rusko-ukrajinská vojna. Tá zosilnela nárast ceny plynu, čo viedlo k nekontrolovateľnej inflácii, vyvolalo agresívne zvyšovanie sadzieb zo strany centrálnych bánk a obavy z následného spomalenia hospodárskeho rastu.
Samotný posledný septembrový deň akcie v Európe ale mierne posilnili, aj vplyvom stabilizácie na americkom akciovom trhu. Index STOXX Europe 600 si pripísal 1,3 percenta. Investori využívali zľavy na oslabených akciách maloobchodných, ropných aj plynárenských firiem a bánk.
"Je to len malá konsolidácia, ale je to krok správnym smerom. Je ťažké určiť, či sme dosiahli absolútne minimum," povedal analytik spoločnosti Oval Money Michael Baker.
Nepriaznivo sa na akciovom trhu prejavila dnešná správa o septembrovej inflácii v eurozóne. Inflácia rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch zdolala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent. Vysoká inflácia posilňuje očakávania, že Európska centrálna banka opäť výrazne zdvihne základnú úrokovú sadzbu, čo by firmám zdraželo úvery.
V
Inflácia v eurozóne prekonala ďalší rekord
30. 9. 2022
Miera inflácie v eurozóne v septembri rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prekonala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu po prvý raz od jej zavedenia dosiahlo desať percent.
V rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Hlavnou príčinou zrýchľujúcej sa inflácie je stále najmä prudké zdražovanie energií.
tiež očakávania analytikov, ktorí počítali s jej rastom na 9,7 percenta. Údaje za celú Európsku úniu rýchly odhad neuvádza.
Vlani v septembri, keď sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza, bola miera inflácie 3,4 percenta.
Ceny energií v deviatom mesiaci tohto roka stúpli o 40,8 percenta, čo je zrýchlenie oproti augustovej hodnote 38,6 percenta. Výraznejšie je aj zdražovanie potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, ktorých ceny sa zvýšili o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste to bolo 10,6 percenta.
Ceny neenergetických priemyselných tovarov stúpli v septembri o 5,6 percenta a ceny služieb o 4,3 percenta, oboch prípadov rovnako prekonali augustový rast.
Najvyššie hodnoty inflácie mala podľa dnešného odhadu trojica pobaltských krajín na čele s Estónskom (24,2 percenta). Na Slovensku rast cien zrýchlil na 13,6 percenta, v Nemecku na 10,9 percenta. Najnižšia bola vo Francúzsku, kde inflácia klesla na 6,2 percenta.
Inflácia v eurozóne sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v reakcii na prudký rast spotrebiteľských cien tento rok prvýkrát od roku 2011 zvýšila základné úrokové sadzby. V septembri úrok zdvihla o bezprecedentných 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta.
V