Výrobcovia elektromobilov v Európe čelia poklesu dopytu
15. 11. 2023
Vodiči čakajú na lepšie a lacnejšie modely. Vysoké úrokové sadzby a slabý trh odrádzajú zákazníkov.
Predaj elektromobilov v Európe sa po rokoch zrýchľujúceho rastu dostáva do zóny útlmu. Vodiči čakajú na lepšie a lacnejšie modely, ktoré sa však zrejme objavia za dva až tri roky, píše agentúra Reuters. Predaj plne elektrických vozidiel v Európe sa za deväť mesiacov zvýšil o 47 percent. Namiesto osláv sú však vyjadrenia automobiliek, vrátane firiem Tesla, Volkswagen a Mercedes-Benz, skôr pochmúrne.
Automobilky varovali, že vysoké úrokové sadzby a slabý trh odrádzajú zákazníkov. Objednávky elektromobilov Volkswagen sú v porovnaní s minulým rokom polovičné. Obchodníci v Nemecku a Taliansku a tiež výskumy štyroch globálnych analytických firiem tvrdia, že za pomalším nástupom elektromobilov stojí viac faktorov ako len ekonomická neistota. Zákazníci nie sú stále presvedčení, že elektromobily spĺňajú ich požiadavky na bezpečnosť, dojazd a cenu.
"Hlavným problémom je neistota," povedal agentúre Reuters šéf bavorského autosalónu Thomas Niedermayer. "Mnohí predpokladajú, že sa technológia bude zlepšovať a radšej počkajú tri roky na ďalší model, než aby si teraz kúpili vozidlo, ktoré rýchlo stratí hodnotu," dodal.
Väčšina pripravovaných nových cenovo dostupných modelov sa má na trhu objaviť najskôr v roku 2025. Kritici už dlho varujú, že nedostatok cenovo dostupných elektromobilov nakoniec zastaví prudký rast predaja, ktorý bol ťahaný prvými používateľmi a firemnou klientelou.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurozóna má našliapnuté na ďalší rast
1. 12. 2017
Eurozóna však podľa centrálnej banky stále čelí viacerým hrozbám, ktoré by mohli spomaliť ekonomický rast a spôsobiť volatilitu na finančných trhoch.
Starý kontinent zaznamenal už 18 rastových kvartálov v rade, čo je najdlhšia ekonomická expanzia za posledných desať rokov. Predstihové indikátory, ktoré sa pozerajú do budúcnosti, sú na dlhoročných maximách a potvrdzujú optimizmus aj do budúcna. ECB na základe dobrej ekonomickej situácie preto nevidí nadhodnotenie na akciových ani dlhopisových trhoch. ECB ale varuje pred prílišným optimizmom, ktorý by mohol spôsobiť korekcie na finančných trhoch, čo by malo samozrejme negatívny dopad na finančnú stabilitu v menovom bloku. Medzi najväčšie hrozby v EU patrí preceňovanie rizika, teda predaje rizikových aktív, akými sú hlavne akcie. Ďalej sem centrálna banka zaradila slabú výkonnosť bankového sektora a prípadné nové obavy o dlh európskych krajín. Likvidita v nefinančných firmách zatiaľ zostáva dostatočná, avšak s jej vysychaním počas zvyšovania sadzieb by sa mohli firmy horšie refinancovať. Zdroje z ECB zatiaľ nevidia bublinu na realitnom trhu a ceny sú podľa nich primerané aktuálnej pozitívnej fundamentálnej situácii aj napriek ich rastu nad dlhodobý priemer. Pritom Bundesbanka, dlhodobý kritik uvoľnenej monetárnej politiky ECB tvrdí, že reality v Nemecku sú nadhodnotené o 15 až 30 percent.
Taliani zavádzajú novinku: Google daň
29. 11. 2017
Google daň alebo internetová daň. Nový taliansky zákon už schválila tamojšia horná komora. Ak prejde ďalej aj dolnou komorou parlamentu, Taliansko sa stane priekopníkom s podobnou normou. A podľa všetkého sa mu to aj oplatí. Rím očakáva do pokladnice extra 114 miliónov eur každý rok.
Opatrenie má prinútiť domácich nákupcov reklamy od Googlu či Facebooku zaplatiť šesťpercentnú daň z hodnoty nákupu. Transakcie nižšie ako 30 eur by boli od poplatku oslobodené. Daňovým úradom norma navyše umožní sledovať toky digitálnych príjmov smerujúce do zahraničia a banky dostanú povinnosť oznamovať veľké objemy transakcií. „Internetová daň je takmer nevyhnutná a politicky veľmi atraktívna,“ tvrdí pre Financial Times Paolo Cellini, taliansky profesor digitálnej ekonomiky z univerzity Luiss v Ríme. Podľa neho sú americkí technologickí giganti perfektným cieľom, keďže sa prakticky nevedia obhájiť. „Neplatia dane. Nevytvárajú zamestnanie. Berú peniaze do zahraničia a sú to cudzinci,“ kritizuje Cellini.
Komisia potvrdila, že návrh rozpočtu je v súlade s európskymi pravidlami
27. 11. 2017
Európska komisia analyzovala plány rozpočtu na rok 2018 všetkých členov eurozóny s výnimkou Grécka.
Európska komisia (EK) potvrdila očakávanie Ministerstva financií (MF) SR, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 je v súlade s európskymi pravidlami Paktu stability a rastu. V reakcii na zverejnené hodnotenia rozpočtov komisiou to konštatuje slovenský rezort financií."Podobne ako MF SR, aj EK považuje smerovanie k strednodobému rozpočtovému cieľu za adekvátne, bez výrazného odchýlenia. Sme zároveň piatou krajinou s najnižším hrubým dlhom v eurozóne a v budúcom roku očakávame jeho ďalší pokles až pod hranicu 50 percent HDP," doplnila v stanovisku riaditeľka tlačového odboru MF SR Alexandra Gogová.Komisia analyzovala plány rozpočtu na rok 2018 všetkých členov eurozóny s výnimkou Grécka (ktoré je v programe záchrany), aby skontrolovala, či sú v súlade s pravidlami EÚ, ktoré stanovujú limity pre rozpočtové schodky a verejný dlh. Svoje hodnotenie zverejnila v stredu.Nemecko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Fínsko, Holandsko, Estónsko, Írsko, Cyprus, Malta a Slovensko jej predložili rozpočty, ktoré sú úplne alebo vo veľkej miere v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu.Naopak, v prípade rozpočtových plánov Belgicka, Talianska, Rakúska, Portugalska a Slovinska existuje riziko, že v roku 2018 nesplnia všetky limity paktu, uviedla EK a dodala, že aj Francúzsko je v tejto skupine.Podľa pravidiel EÚ musia byť rozpočtové deficity štátov nižšie ako 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh menší ako 60 percent HDP.
Európu ničia prírodné katastrofy
24. 11. 2017
Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok nové ambiciózne plány, ktoré majú Európskej únii pomôcť posilniť jej schopnosť vyrovnať sa s prírodnými katastrofami.
Ide o návrh, ktorý je základom programu predsedu EK Jeana-Clauda Junckera "Európa, ktorá chráni". Táto iniciatíva vzniká v dôsledku častejších prírodných katastrof, ktoré v posledných rokoch zasiahli mnohé európske krajiny. Kľúčovým prvkom návrhu je zavedenie nástroja rescEU. V praxi to znamená, že na európskej úrovni budú vytvorené rezervy kapacít civilnej ochrany, ako sú protipožiarne lietadlá, osobitné vodné čerpadlá, tímy pre pátracie a záchranárske činnosti, poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy. Tieto kapacity budú dopĺňať vnútroštátne prostriedky a spravovať ich bude Európska komisia. Vytvorené rezervy budú určené na podporu krajín postihnutých katastrofami, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia či epidémie. Komisia pripomenula, že len v roku 2017 prišlo v Európe v dôsledku prírodných katastrof o život viac než 200 ľudí a zničených bolo viac ako milión hektárov lesa.