Výrobcovia elektromobilov v Európe čelia poklesu dopytu
15. 11. 2023
Vodiči čakajú na lepšie a lacnejšie modely. Vysoké úrokové sadzby a slabý trh odrádzajú zákazníkov.
Predaj elektromobilov v Európe sa po rokoch zrýchľujúceho rastu dostáva do zóny útlmu. Vodiči čakajú na lepšie a lacnejšie modely, ktoré sa však zrejme objavia za dva až tri roky, píše agentúra Reuters. Predaj plne elektrických vozidiel v Európe sa za deväť mesiacov zvýšil o 47 percent. Namiesto osláv sú však vyjadrenia automobiliek, vrátane firiem Tesla, Volkswagen a Mercedes-Benz, skôr pochmúrne.
Automobilky varovali, že vysoké úrokové sadzby a slabý trh odrádzajú zákazníkov. Objednávky elektromobilov Volkswagen sú v porovnaní s minulým rokom polovičné. Obchodníci v Nemecku a Taliansku a tiež výskumy štyroch globálnych analytických firiem tvrdia, že za pomalším nástupom elektromobilov stojí viac faktorov ako len ekonomická neistota. Zákazníci nie sú stále presvedčení, že elektromobily spĺňajú ich požiadavky na bezpečnosť, dojazd a cenu.
"Hlavným problémom je neistota," povedal agentúre Reuters šéf bavorského autosalónu Thomas Niedermayer. "Mnohí predpokladajú, že sa technológia bude zlepšovať a radšej počkajú tri roky na ďalší model, než aby si teraz kúpili vozidlo, ktoré rýchlo stratí hodnotu," dodal.
Väčšina pripravovaných nových cenovo dostupných modelov sa má na trhu objaviť najskôr v roku 2025. Kritici už dlho varujú, že nedostatok cenovo dostupných elektromobilov nakoniec zastaví prudký rast predaja, ktorý bol ťahaný prvými používateľmi a firemnou klientelou.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Najväčšia európska banka zaznamenala prudký pokles zisku
19. 2. 2020
Britská banka HSBC zaznamenala v minulom roku prudký pokles zisku a jej výsledky sklamali očakávania trhu. Finančný inštitút zároveň s predložením hospodárskych výsledkov ohlásil nový úsporný program.
Čistý zisk najväčšej európskej banky z pohľadu aktív v roku 2019 padol o vyše polovicu (o 53 percent) na 5,97 miliardy dolárov (5,51 miliardy eur). Dôvodom boli odpisy vo výške 7,3 miliardy dolárov, ktoré sa týkali predovšetkým európskych operácií. Zisk pred zdanením klesol o 32,9 percenta na 13,35 miliardy dolárov. To výrazne sklamalo očakávania, keď analytici predpovedali až 20,03 miliardy dolárov.
Euro padlo na trojročné minimum
17. 2. 2020
Spoločná európska mena zostáva aj na konci týždňa pod tlakom a je najslabšia za takmer tri roky. Jej kurz sa v piatok ráno znížil až na 1,0827 amerického dolára/euro, čo bolo najmenej od apríla 2017. Euro neskôr zmazalo časť strát a predávalo sa po 1,0836 dolára.
Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,0867 (v stredu 1,0914) dolára/euro. To znamená, že dolár stál 0,9202 (0,9163) eura. Dôvodom oslabovania spoločnej meny sú obavy týkajúce sa slabosti ekonomiky eurozóny. V poslednom čase sklamali predovšetkým údaje o priemyselnej produkcii. Investori v piatok ráno čakajú na správu o vývoji nemeckej ekonomiky v poslednom kvartáli vlaňajška. Analytici počítajú aj napriek kríze v priemysle s miernym nárastom. Niektorí však nevylučujú mierny pokles. Ďalšími faktormi, ktoré majú tiež negatívny vplyv na kurz spoločnej meny, sú mediálne správy o tom, že ECB by mohla ešte viac uvoľniť menovú politiku, ako aj epidémia koronavírusu.
Rast britskej ekonomiky sa koncom roka zastavil
12. 2. 2020
Britská ekonomika prestala v posledných troch mesiacoch minulého roka rásť. Prispelo k tomu zastavenie brexitu až do predčasných volieb 12. decembra, v ktorých s veľkým náskokom zvíťazil premiér Boris Johnson.
Podľa oficiálnych údajov štatistického úradu ONS hrubý domáci produkt (HDP) Spojeného kráľovstva vykázal v období október - december 2019 nulový rast v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi. Analytici takýto výsledok očakávali, pretože vysoká miera neistoty v podnikaní po odklade brexitu a patovej situácii v britskom parlamente na jeseň 2019 negatívne ovplyvnila investície aj výrobu.
Európa rekordne zvýšila kapacitu veterných elektrární na mori
10. 2. 2020
Kapacita novo inštalovaných veterných elektrární na mori sa v Európe vlani zvýšila o 38 percent na rekordných 3,6 gigawattov (GW). K splneniu svojich klimatických cieľov ale región potrebuje oveľa vyšší rast.
Vo svojej správe to dnes uviedla odvetvová organizácia WindEurope. Celková kapacita veterných elektrární na mori tak v Európe teraz dosahuje 22 GW. Británia a Nemecko majú na tomto údaji trojštvrtinový podiel. EÚ vlani predstavila svoju Zelenú dohodu pre Európu. Jej cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. To ale vyžaduje výrazné zvýšenie produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na splnenie cieľov je podľa WindEurope potrebné, aby do roku 2030 inštalovaná kapacita nových veterných elektrární na mori predstavovala ročne sedem GW a potom do roku 2050 až 18 GW ročne. Európska komisia má tento rok zverejniť podrobnejšiu správu o tom, ako chce splniť svoje emisné ciele, uviedla agentúra Reuters.