Murphy radí
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Informácie pre šéfa
Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.
Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.
Veľké peniaze sa strážia samy. Ale drobáky si musí človek strážiť sám.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je obchod
V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...
Kto veľa pracuje, nemá kedy zbohatnúť. (Židovské príslovie)
Nie každý môže byť Rockefeller, ale každý to môže aspoň skúsiť.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákony a komentáre
Na Slovensku nové Murphyho zákony znejú: Čo sa dá stransformovať, to sa stransformuje. Čo sa nedá stransformovať, to sa sprivatizuje. Čo sa nedá sprivatizovať, to sa vytuneluje. Čo sa nedá vytunelovať, to nestojí za reč. Čo nestojí za reč, to patrí do Fondu národného majetku.
Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.
Vždy chýba tá vec, ktorú práve najviac potrebuješ.
(Murphyho zrnká II)