Murphy radí
                
        
            O márnom hľadaní - III. večer
            Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
Ak sa súdiš, zver svoj prípad len bohatému právnikovi.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Čas a história
            História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.
Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.
Kto sa nepoučil z minulosti, už sa nepoučí - história nemá miesto pre tých, čo prepadli.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Kolíska práva
            Nevynášaj úsudok ak neprehovorili obidve stránky.
Rozoznať pravdu a lož je veľmi ťažké umenie.
Z klamstva sa nemôže stať pravda.
            (Myšlienky bez cla)
                 
                
        
            Život je žart...
            Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
            (Myšlienky bez cla)
                 
                
        
            Život treba žiť
            Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
            (Zrnká úsmevu)