Murphy radí
O podnikaní a vede - VII. večer
Ak máš iba kladivo, vo všetkom vidíš klinec.
Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.
Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek očami klasikov
Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.
Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.
Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.
(Myšlienky bez cla)
Sláva a peniaze...
Kto stratil trpezlivosť, stratil sebaovládanie sa chová sa ako včela, ktorá síce uštipne, ale sama pritom zahynie. (Bacon)
To, čo sa povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom sa musí mlčať. (Ludwig Wittgenstein)
Neexistujú skutočne beznádejné situácie. Existujú iba ľudia, zúfajúci si v nejakej situácii namiesto hľadania východiska. To, že ste na dne, má aj svoju dobrú stránku: aspoň sa máte od čoho odraziť.
(Myšlienky bez cla)
Na čo má človek rozum
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
(Zrnká úsmevu)