Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Keď ste už do toho spadli, tak sa aspoň netrepte. Nie, že by vám nehybnosť pomohla sa z toho dostať, ale aspoň to nebude tak smrdieť.

Na každý problém už existuje riešenie. Akurát nikto nevie, na ktorý problém patrí ktoré riešenie.

Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.