Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska únia formálne schválila núdzové obmedzenie cien plynu
23. 12. 2022
Krajiny Európskej únie dnes formálne schválili parametre núdzového obmedzenia cien plynu, na ktorom sa ministri energetiky pod vedením českého predsedníctva dohodli v pondelok. Informovala o tom Rada Európskej únie. Zavedenie cenového stropu podporili takmer všetky krajiny vrátane kriticky sa vyjadrujúceho Nemecka. Len Maďarsko bolo proti a Rakúsko s Holandskom sa hlasovania zdržali.
Obmedzenie bude únia na všetkých svojich plynových burzách uplatňovať od 15. februára, ak cena plynu na kľúčovom virtuálnom trhu Title Transfer Facility prekročí 180 eur za megawatthodinu. Zároveň bude musieť byť najmenej o 35 eur vyšší ako globálny priemer cien skvapalneného zemného plynu.
Európsky blok sa na mechanizme zhodol po niekoľkomesačnom dohadovaní, na začiatku ktorého bolo letné rekordné zdraženie plynu až k hranici 300 eur za Mwh. Viaceré krajiny už odvtedy podnikajú finančne náročné kroky na pomoc domácnostiam a firmám, ktoré sa stretávajú s drahým plynom i súvisiacimi vysokými cenami elektriny.
Českému predsedníctvu sa podarilo získať súhlas väčšiny sprvu rozdelených krajín. Na jednej strane bola početnejšia skupina štátov vrátane Španielska, Talianska či Poľska, ktoré sa usilovali o čo najnižší strop. Na druhé potom niekoľko krajín ako Nemecko, Holandsko alebo Rakúsko, ktoré obmedzenia nechceli pre možné zvýšenie dopytu a nedostatok dodávok plynu.
V
Európska centrálna banka bude zvyšovať sadzby ďalej
19. 12. 2022
Európska centrálna banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Je to nevyhnutné na zmiernenie vysokej inflácie, povedal v pondelok viceprezident ECB Luis de Guindos. Zároveň dodal, že kedy banka s týmto procesom skončí, nie je známe. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Zvyšovanie úrokových sadzieb sa neskončilo, budú ešte ďalšie. Dokedy však budú rásť, to neviem. Naozaj úprimne, neviem," povedal De Guindos, pričom dodal, že ECB je odhodlaná stlačiť infláciu na úroveň strednodobého inflačného cieľa na úrovni dve percentá. Naposledy zvýšila ECB úrokové sadzby vo štvrtok 15. decembra, aj keď rozsah zvýšenia v porovnaní s predchádzajúcimi krokmi zmiernila. Banka zvýšila sadzby o 50 bázických bodov, zatiaľ čo na predchádzajúcich zasadnutiach ich zdvihla o 75 bodov. Ostatné zvýšenie však znamená, že úrokové sadzby v eurozóne sú v súčasnosti najvyššie za posledných 14 rokov.
V
EU schválila balík s 18 miliardami pre Ukrajinu
16. 12. 2022
Štáty Európskej únie dnes schválili zložito dohodnutý kompromis ohľadom prístupu Maďarska k fondom Únie, finančnej podpory Ukrajiny v budúcom roku a zavedenia minimálnej dane pre nadnárodné korporácie. Na twitteri to oznámilo české predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré hovorí o potvrdení "megadohody". Tá bola prvýkrát ohlásená v pondelok, na poslednú chvíľu ju ale ohrozili výhrady Poľska k daňovej zložke.
"Členské krajiny schválili kompromis o 18 miliardách eur pre Ukrajinu, minimálnu daň pre veľké korporácie, maďarský plán obnovy a odolnosti a o rozpočtovej kondící. Písomná procedúra je teraz ukončená, "uvádza české predsedníctvo.
Dohoda znamená, že Európskej únie na budúci rok na základe spoločnej pôžičky poskytne Ukrajine systematickú finančnú podporu na zabezpečenie základných funkcií štátu zasiahnutého ruskou inváziou. Tento postup sprvu blokovala Budapešť, ktorá sa pre obavy Bruselu o stav právneho štátu v Maďarsku zároveň ocitla v dvojitom spore o prístup k miliardám eur z fondov Únie. Otázky maďarského plánu obnovy po pandémii a zablokovania časti peňazí z tradičných fondov Európskej únie boli potom spojené s plánom podpory Ukrajiny a schvaľované spoločne.
Do balíka bol zahrnutý aj dlho prejednávaný návrh o zavedení minimálnej 15-percentnej dane pre veľké nadnárodné firmy, ktorý je súčasťou širšieho medzinárodného plánu. V Európskej únií sa proti zámeru tiež stavalo Maďarsko, v pondelok však české predsedníctvo ohlásilo predbežnú dohodu o celej sade návrhov, ktorá zahŕňala isté zníženie objemu zablokovaných maďarských fondov.
V
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. FOTO: Reuters Členské štáty Európskej únie prijali ďalší balík sankcií voči Rusku
16. 12. 2022
Členské štáty Európskej únie sa vo štvrtok večer na okraj summitu Európskej únie v Bruseli jednomyseľne dohodli na prijatí ďalšieho balíka sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ako pre agentúru DPA potvrdili viacerí diplomati, deviaty balík sankcií je zameraný voči bankám a uvaľuje aj dodatočné obchodné obmedzenia.
Diplomati, na ktorých sa odvoláva aj agentúra AFP, uviedli, že ide o kompromisnú dohodu, ktorá zahŕňa sankcie voči približne 200 osobám. Nové sankcie voči Rusku majú byť oficiálne potvrdené v piatok.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla nové sankcie minulý týždeň so slovami: "stojíme pri Ukrajine a Rusko bude platiť za svoju krutosť".
Členské krajiny Únie rokovali o sankciách už v stredu - vtedy sa im však dohodu dosiahnuť nepodarilo. Námietky mali totiž Poľsko a niektoré ďalšie štáty.
Nový balík sankcií stagnoval z dôvodu sporu o tom, či by Únia mala umožniť prevoz ruských hnojív cez európske prístavy aj v prípadoch, keď sú majiteľmi spoločností, ktoré tieto hnojivá vyrábajú, oligarchovia zaradení na čierny zoznam.
Poľsko a pobaltské krajiny uviedli, že ostatné členské krajiny Európskej únie si robia ilúzie, ak sú presvedčené, že uvoľnenie pravidiel v oblasti ruských hnojív nebude oligarchami zneužité.
Predošlé kolá sankcií voči Rusku zo strany Únie zasiahli ruskú ekonomiku, finančný systém, centrálnu banku, ako aj vrcholných vládnych predstaviteľov.
V