Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Centrálna banka zvýši úrokové sadzby, ceny ropy klesajú
17. 3. 2023
Očakávalo sa, že centrálna banka eurozóny zohľadní najnovšie otrasy na finančných trhoch a úrokové sadzby zvýši v menšom rozsahu. Ceny ropy pokračujú v poklese z predchádzajúceho dňa, pričom cena Brentu klesla opäť k hranici 72 USD za barel (159 litrov). Po krátkom zotavení na začiatku štvrtkového obchodovania ich nadol poslalo rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšiť úrokové sadzby v rozsahu, v akom banka pôvodne plánovala, napriek najnovším otrasom na trhoch.
TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 15.34 h SEČ 72,19 USD (68,14 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 1,50 USD (2,04 %).
Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 66,08 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje pokles o 1,53 USD (2,26 %). V stredu (15. 3.), tretí deň poklesu po sebe, klesla WTI prvýkrát od 20. decembra 2021 pod 70 USD/barel.
Od piatkovej uzávierky (10. 3.) zaznamenala cena Brentu doteraz pokles o vyše 12,5 %. Cena WTI klesla o 13,5 %. Očakávalo sa totiž, že centrálna banka eurozóny zohľadní najnovšie otrasy na finančných trhoch a úrokové sadzby zvýši v menšom rozsahu. Pre ECB bola však pri rozhodovaní kľúčová inflácia. Na druhej strane dodala, že súčasnú situáciu na finančných trhoch bude pozorne sledovať a v prípade potreby prijme opatrenia.
S
Európska komisia navrhla zmeny trhu s elektrinou
15. 3. 2023
Vplyvu cenových výkyvov na obyvateľov a firmy má predísť povinné uzatváranie takzvaných rozdielových zmlúv pri verejnej podpore investícií do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra.
Dodávatelia elektrickej energie budú mať povinnosť ponúkať klientom v Európskej únii rôzne varianty kontraktov, vrátane zmluvy s pevnou cenou elektriny. Mal by sa tiež zvýšiť podiel dlhodobých zmlúv prispievajúcich k cenovej stabilite. Počíta s tým návrh úpravy energetického trhu, ktorý dnes predstavila Európska komisia. Jej cieľom je predísť opakovaniu vlaňajšieho rekordného zdražovania elektriny. Vplyvu cenových výkyvov na obyvateľov a firmy má predísť povinné uzatváranie takzvaných rozdielových zmlúv pri verejnej podpore investícií do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra. Tento krok by mal tiež znížiť vplyv ceny plynu na cenu elektriny bez toho, aby zmenil niektorými štátmi kritizovaný princíp jej tvorby. Aby návrh vstúpil do platnosti, musia ho schváliť členské štáty a Európsky parlament.
Európsky blok začal reformu trhu chystať vlani v lete, keď sa v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a ďalších faktorov zvýšili rekordne ceny plynu aj na ne naviazané ceny elektriny. Časť krajín vrátane Francúzska, Španielska či Grécka odvtedy presadzuje zmenu výpočtu cien elektriny a jej prispôsobenie rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov. Viaceré ďalšie štáty na čele s Nemeckom či Holandskom však hovoria len o krátkodobom cenovom výkyve a varujú pred výraznými zásahmi do trhu, ktorý dlhé roky fungoval.
S
Kolaps americkej SVB nepredstavuje riziko pre Európu, ubezpečil eurokomisár
14. 3. 2023
Dve z najväčších ekonomík EÚ, Francúzsko a Nemecko uviedli, že kolaps nepredstavuje žiadne riziká pre ich finančné systémy. Kolaps amerických bánk Silicon Valley Bank a Signature Bank nepredstavuje pre Európu vážnu hrozbu. Vyhlásil to v pondelok eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Reagoval tak na obavy investorov zo šírenia nákazy v celom finančnom sektore. TASR správu prevzala z AFP.
"Možnosť nepriameho vplyvu je niečo, čo musíme monitorovať, ale momentálne to nevidíme ako významné riziko," povedal Gentiloni novinárom v Bruseli po tom, ako európske akcie v popoludňajšom obchodovaní prudko klesli. Uviedol pritom, že vplyv zániku SVB na svetové trhy je "predvídateľný", ale pripomenul, že vplyv je jedna vec a skutočné riziko nákazy je "vec iná". "Nemyslím si, že v súčasnosti máme v Európe reálne riziko nákazy," povedal. Gentiloni dodal, že Európska únia (EÚ) "monitoruje situáciu v úzkom kontakte s Európskou centrálnou bankou (ECB)".
SVB, kľúčový poskytovateľ pôžičiek pre technologické startupy v Spojených štátoch od 80. rokov minulého storočia, skolabovala po náhlom vyčerpaní vkladov, čo prinútilo regulačné úrady, aby nad ňou prevzali kontrolu.
S
EÚ chce nájsť a zmraziť aktíva sankcionovaných ruských miliardárov
13. 3. 2023
Predstavitelia EÚ sa domnievajú, že existuje podstatne viac aktív sankcionovaných ruských jednotlivcov, ktoré by mohli byť potenciálne zmrazené. Európska únia sa snaží nájsť a zmraziť aktíva sankcionovaných ruských miliardárov, ale ich počet sa v uplynulých mesiacoch zvýšil len mierne.
TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg. Blok doteraz zmrazil aktíva vo výške 20,9 miliardy eur, aj keď od invázie ruskej armády na Ukrajinu pred viac ako rokom uvalil na Moskvu už desať balíkov sankcií. Zatiaľ čo Belgicko a Luxembursko zmrazili ruské majetky rádovo v miliardách eur, ostatné členské krajiny zverejnili takmer zanedbateľné čísla, pričom Grécko uviedlo, že zmrazilo aktíva len za 212.201 eur a Malta za 222 470 eur. Predstavitelia EÚ sa domnievajú, že existuje podstatne viac aktív sankcionovaných ruských jednotlivcov, ktoré by mohli byť potenciálne zmrazené. V roku 2019 sa objem ruských priamych zahraničných investícií v bloku podľa oficiálnych štatistík odhadoval na 136 miliárd eur. Veľa ďalších miliárd majú ruskí občania na svojich účtoch v európskych bankách, prípadne vo forme nehnuteľností a v iných formách.
S