Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Priemyselná produkcia v eurozóne rástla vo februári výraznejšie, než sa čakalo
14. 4. 2023
Priemyselná produkcia v krajinách eurozóny vzrástla vo februári oproti predchádzajúcemu mesiacu o 1,5 percenta po tom, ako v prvom mesiaci roka dosiahol medzimesačný rast po revízii smerom nahor jedno percento. Priemyselná produkcia v eurozóne pokračovala vo februári v raste, pričom tempo rastu sa zrýchlilo a prekonalo očakávania trhov. Prispela k tomu najmä produkcia v oblasti kapitálových tovarov a tovarov krátkodobej spotreby.
Poukázal na to vo štvrtok v rýchlom odhade štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Priemyselná produkcia v krajinách eurozóny vzrástla vo februári oproti predchádzajúcemu mesiacu o 1,5 percenta po tom, ako v prvom mesiaci roka dosiahol medzimesačný rast po revízii smerom nahor jedno percento. Predbežný odhad Eurostatu z polovice marca uvádzal rast produkcie o 0,7 percenta. K zrýchleniu rastu priemyselnej výroby prispeli najmä kapitálové tovary, ktorých produkcia vzrástla o 2,2 percenta. V januári zaznamenali iba minimálny rast na úrovni 0,1 percenta. Výrazný rast zaznamenala aj produkcia tovarov krátkodobej spotreby (1,9 percenta), ktorá v prvom mesiaci roka klesla (-2,1 percenta).
S
Miliardy z eurofondov môžu prepadnúť
13. 4. 2023
Do konca roka musíme denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur. Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každý v hodnote 500 miliónov eur. Slovensko musí do konca roka denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur z eurofondov. V stredu na to upozornil podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Národnej rady Richard Raši na tlačovej konferencii. Krajine podľa predstaviteľov strany hrozí, že bude Európskej únii vracať rovnako veľký balík peňazí, ako je v pláne obnovy.
„Máme nevyčerpaných približne 5,49 miliardy eur a ak by sme ich chceli vyčerpať všetky, každý deň vrátane víkendov a sviatkov by sme museli čerpať viac ako 20 miliónov eur," upozornil Raši. Dodal tiež, že za prvý štvrťrok Slovensko vyčerpalo 414 miliónov eur, takže čerpanie vychádza na 4,6 milióna eur denne.
Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každá v hodnote 500 miliónov eur, a 80 okresných po 50 miliónov eur. Vyzval dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, ale aj prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby okamžite prevzali kroky, ako krízové riadenie na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR či vymenovanie úradníckej vlády.
Odborník strany na samosprávy Michal Kaliňák upozornil, že neminuté eurofondy treba bezodkladne presunúť do projektov, ktoré sa dajú ihneď uskutočňovať. „Máme v havarijnom stave 1 771 mostov, na dobudovanie vodovodov a kanalizácií potrebujeme viac ako štyri miliardy eur a my ideme tieto peniaze vracať do Bruselu," dodal.
S
Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa v apríli zlepšila
12. 4. 2023
Index dôvery investorov v eurozóne dosiahol v apríli -8,7 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -11,1 bodu. Analytici očakávali miernejšie zlepšenie nálady investorov, pričom počítali s indexom na úrovni -9,9 bodu. Po nečakanom poklese v predchádzajúcom mesiaci sa dôvera investorov v ekonomiku eurozóny v apríli zlepšila, k čomu prispel omnoho optimistickejší pohľad na súčasnú situáciu. Ich nálada v tejto oblasti dosiahla najvyššiu úroveň za viac než rok. Index dôvery investorov v eurozóne dosiahol v apríli -8,7 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -11,1 bodu.
Analytici oslovení agentúrou Reuters očakávali miernejšie zlepšenie nálady investorov, pričom počítali s indexom na úrovni -9,9 bodu. Výsledky ovplyvnil najmä čiastkový index hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie. Ten vzrástol šiesty mesiac po sebe, a to z marcovej hodnoty -9,3 bodu na -4,3 bodu. Čiastkový index ekonomických očakávaní zotrval na marcovej úrovni -13 bodov. "Je jednoznačné, že ekonomika eurozóny zvládla náročné zimné mesiace lepšie, než sa mnohí na jeseň obávali," uvádza sa v správe Sentixu. Prieskum uskutočnil Sentix na vzorke 1300 investorov v období od 6. do 8. apríla.
S
Slováci majú nízku úroveň finančnej gramotnosti, sú na chvoste EÚ
11. 4. 2023
Krajiny s vysokou úrovňou finančnej gramotnosti zvyčajne zahrnujú finančnú výchovu do školských osnov a ponúkajú bezplatné alebo nízkonákladové kurzy pre verejnosť. Slováci sú vo finančnej gramotnosti stredne zdatní a v Európe sú v tomto kontexte na chvoste. SR podľa prieskumu Európskej centrálnej banky dosiahla 13,3 bodu z 21. Uviedla to Ľubomíra Mardiaková zo spoločnosti Across Private Investments. Najnižšie skóre mali Rumunsko, Bulharsko a Cyprus s menej než desiatimi bodmi.
"Najvyššie hodnotenie dosiahli Dánsko, Švédsko a Fínsko s viac ako 17 bodmi," uviedla Mardiaková. Doplnila, že podľa prieskumu Národnej banky Slovenska dosiahli Slováci od 18 do 79 rokov v teste finančnej gramotnosti priemerne 66 bodov zo 100. "Krajiny s vysokou úrovňou finančnej gramotnosti zvyčajne zahrnujú finančnú výchovu do školských osnov a ponúkajú bezplatné alebo nízkonákladové kurzy pre verejnosť. Okrem toho tieto štáty zvyšujú povedomie o finančnej gramotnosti prostredníctvom médií a rôznych a kampaní," konštatuje manažér portfólia spoločnosti Dominik Hapl. Dánsko napríklad zaviedlo celoštátny program finančnej gramotnosti pre deti a mladých, ktorý sa vyučuje od materskej po stredné školy.
S