Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pomoc môže Nemecku uškodiť
24. 8. 2020
V Nemecku sa môže opakovať scenár, ktorý nastal po predošlej finančnej kríze. Rizikom je podľa niektorých ekonómov vznik množstva zombie firiem, ktoré sú umelo udržiavané na infúziách vďaka vládnemu programu na pomoc zmiernenia škôd spôsobených pandémiou koronavírusu.
Nemecká vláda v marci zaviedla výnimku, ktorá spoločnosti dočasne zbavuje povinnosti podať na seba insolvenčný návrh v prípade, že nezvládajú svoje podnikanie a sú v platobnej neschopnosti. Výnimka mala skončiť v septembri, lenže sociálnodemokratická ministerka spravodlivosti Christine Lambrechtová ju chce predĺžiť do marca 2021.
Keď sa nemecká ekonomika vyliečila z koronavírusu
20. 8. 2020
Ako každá krajina, aj Nemecko má svoje osobité rysy. Je závislejšie od zahraničného obchodu a vírus sa mu podarilo zvládnuť lepšie ako väčšine silných ekonomík. Nemecká skúsenosť nám však aj napriek tomu umožňuje lepšie pochopiť trendy, ktoré ovplyvňujú oživenie v iných rozvinutých krajinách. Údaje z Nemecka v mnohých ohľadoch ukazujú zreteľnú domácu predpojatosť, teda preferovanie domácej orientácie ekonomiky.
Ľudia trávia doma viac času ako zvyčajne, v druhom kvartáli roku 2020 preto Nemci viac nakupovali cez internet a viac si sami pre seba varili. Počas postupného otvárania ekonomiky od konca apríla začali najprv kupovať záhradnícke náradie a náčinie do domácnosti. Spotrebiteľský dopyt sa preto odo dna odrazil rýchlejšie ako priemyselná produkcia.
Nemecký automotive ožíva. Pomôže Slovensku
5. 8. 2020
Európsky automobilový priemysel hlásil pre pandémiu najväčší prepad predajov v histórii. Odbyt na kľúčových európskych trhoch poklesol v apríli o viac ako 80 percent. Inak na tom nebola ani produkcia, ktorá sa ocitla na úrovni povojnových rokov. Celý polrok v Únii sa nakoniec skončil znížením o 38,1 percenta. Európske združenie automobilových výrobcov ACEA odhaduje, že bolo vyprodukovaných o 2,4 milióna vozidiel menej.
Podľa odborníkov vďaka otváraniu ekonomík dokážu výrobcovia časť strát zmazať. Avšak agentúra LMC Automotive tvrdí, že treba v tomto roku počítať minimálne s pätinovým prepadom globálneho trhu. „Automobilový priemysel tvorí sedem percent celkového HDP Únie. Potrebujeme od členských štátov urýchlenú pomoc,“ varuje Eric-Mark Huitema, generálny riaditeľ ACEA.
Za plasty odvedieme Bruselu štvrť miliardy
3. 8. 2020
Počas najbližších siedmich rokov skončí celosvetovo na skládkach aj mimo nich 440 miliónov ton plastového odpadu. K tejto hromade „prispeje“ 303-tisíc tonami umelej hmoty aj Slovensko. Nebude to však zadarmo.
Od budúceho roka budú musieť všetky členské krajiny Európskej únie platiť Bruselu nový odvod z nerecyklovaných plastov. Poplatok za každý kilogram bol stanovený na 80 centov. V prípade Slovenska to znamená, že každý rok budeme musieť hradiť priemerne 32 miliónov eur. Za sedemročné rozpočtové obdobie Únie celková suma dosiahne takmer štvrť miliardy.