Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Explózia u susedov postavila do pozoru celú Európsku úniu
21. 4. 2021
Český minister obchodu a priemyslu Karel Havlíček oznámil, že ruská spoločnosť Rosatom bude v priebehu niekoľkých dní vyradená z tendra na dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany.
Slová o štátnom terorizme, vzájomné vyhostenie veľkého počtu diplomatov a ostré reakcie partnerov z Európskej únie. Ale i otázniky nad skutočným rozsahom ruských špionážnych aktivít v Európe, budúcnosťou vzájomného obchodu najmä v oblasti energetiky a využívanie vakcín Sputnik V v boji proti ochoreniu COVID-19.
Toto všetko vyvolalo víkendové oznámenie najvyšších českých predstaviteľov, že za dvoma silnými výbuchmi v muničnom sklade v obci Vrbětice neďaleko Zlína, ktoré si pred necelými siedmimi rokmi vyžiadali dvoch mŕtvych a materiálne škody vo výške 40 miliónov eur, stoja dvaja agenti ruskej tajnej služby GRU. Partnerské krajiny bijú na poplach a radia sa o spoločnej pozícii voči Moskve.
Prečítajte si, ako sa vyhrocuje diplomatický spor medzi Prahou a Moskvou, čo chystá EÚ vrátane Slovenska aj aký dosah bude mať kauza na biznis s Rusmi.
V
City of London dopláca na brexit viac, než sa čakalo
19. 4. 2021
Vyše 400 britských finančných spoločností presunulo v dôsledku brexitu aktivity, pracovné miesta a aktíva v hodnote približne jedného bilióna libier (1,15 bilióna eur) z Británie do krajín Európskej únie. Poukázala na to koncom tohto týždňa zverejnená štúdia inštitútu New Financial, podľa ktorej bude situácia pre britské spoločnosti ešte horšia.
"Predpokladáme, že tieto čísla sú podhodnotené a časom budú rásť," uvádza sa v štúdii. Finančné služby neboli zahrnuté do obchodnej dohody medzi EÚ a Britániou platnej od januára tohto roka a ako štúdia uviedla, nedá sa očakávať, že by EÚ bola v tomto smere do budúcnosti ústretová.
Podľa New Financial bolo v dôsledku brexitu z Británie presunutých alebo sa v nových finančných centrách EÚ vytvorilo približne 7 400 pracovných miest. Ako však povedali bankári pre agentúru Reuters, presun niektorých zamestnancov predbežne zbrzdila pandémia nového koronavírusu.
Ako dodala štúdia New Financial, celkovo presunulo svoje aktivity z Británie približne 440 spoločností. To je omnoho viac, než predpokladal New Financial v roku 2019. Navyše inštitút predpokladá, že reálny počet dosahuje omnoho viac než 500 firiem.
V tomto smere najviac z brexitu vyťažil írsky Dublin, do ktorého sa presunulo 135 spoločností. Nasleduje Paríž so 102 finančnými spoločnosťami, Luxemburg (95), Frankfurt nad Mohanom (63) a Amsterdam (48). Banky presunuli alebo presúvajú z Británie do Európskej únie aktíva za viac ako 900 miliárd libier, zatiaľ čo poisťovne a správcovia aktív presunuli aktíva za viac než 100 miliárd libier.
V
Vyslanie na územie Veľkej Británie a Severného Írska od 1. januára 2021
9. 4. 2021
Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej určila, že vystavené dokumenty A1 zostávajú v platnosti naďalej, teda aj po 31. 12. 2020 do konca obdobia, na ktoré boli vystavené.
Prípadne platia do dňa ukončenia činností, na ktoré boli vystavené, ak takýto deň predchádza poslednému dňu obdobia, na ktorý boli vystavené. Dokumenty A1 určujú, pod legislatívu ktorého štátu zamestnanec alebo SZČO patrí v oblasti sociálneho zabezpečenia. Zamestnávatelia, zamestnanci, resp. SZČO postupujú v situáciách, ktoré vznikli po 1. januári 2021 rovnako ako pred týmto dátumom. To znamená, že sa aj po brexite naďalej určuje uplatniteľná legislatíva v zmysle Dohody a stále sa uplatňuje inštitút vyslania vrátane vystavovania dokumentov A1. Postupy pri určovaní uplatniteľnej legislatívy a podmienky vyslania na územie Veľkej Británie a Severného Írska sa nezmenili a ďalej platia pravidlá ako pred 1. januárom 2021. Súčasne však platí, že podmienky na vstup, pobyt a pracovné podmienky pracovníkov vyslaných na územie Spojeného kráľovstva sa riadia od 1. 1. 2021 jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.
K
Miliardy z Bruselu sú v ohrození
5. 4. 2021
Koronakrízou otrasené európske ekonomiky by si mali v najbližších rokoch prerozdeliť až 750 miliárd eur v programe nazvanom Next Generation EU, známom ako európsky záchranný fond. Slovensko by malo z toho balíka vo forme Plánu obnovy získať približne šesť miliárd. Peniaze majú ísť na obnovu ekonomík a potrebné reformy.
Tieto peniaze si chce požičať samotná Európska komisia priamo na kapitálových trhoch. Splácať by sa následne mali z európskeho rozpočtu.
Ide však o veľmi neštandardný krok, ktorý musia povoliť všetky členské krajiny. Zatiaľ tak spravilo 16 z nich.
Potrebné dokumenty sa chystal podpísať aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, nakoľko dokument získal politickú podporu naprieč spektrom.
Avšak krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko sa obrátila na ústavný súd a ten celý proces pozastavil. Informuje o tom web euronews.com.
AfD argumentuje, že vznik takéhoto fondu je v rozpore so zmluvami EÚ. V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa totiž píše, že rozpočet Únie by mal byť financovaný z vlastných zdrojov.
Tými sú príspevky jednotlivých krajín podľa HDP, podiely na daniach, ktoré odvádzajú do rozpočtu jednotlivé krajiny a podiel z európskych ciel.
V