Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekonomika eurozóny nádejne ožíva
7. 6. 2021
Eurozóna má našliapnuté na rýchle ekonomické oživenie, ako nasvedčujú úžasné makroekonomické dáta zverejnené počas minulého týždňa.
Index prieskumu manažérov výrobného sektoru eurozóny (výrobný PMI index) vykázal historické hodnoty, CPI inflácia dosiahla cieľové hodnoty nastavené ECB a PMI index služieb tiež vykazuje postupné oživenie.
V
Brusel chce od AstraZenecy vymôcť milióny
31. 5. 2021
Európska únia v stredu požiadala súd v Belgicku, aby udelil spoločnosti AstraZeneca pokutu vo výške miliónov eur pre nedodržanie dodávok očkovacej látky proti COVID-19.
EÚ tiež obvinila spoločnosť z toho, že nevyvinula maximálnu snahu pri dodržaní dodávok vakcín, informovala agentúra AFP.
Európska únia už podnikla právne kroky voči britsko-švédskej farmaceutickej spoločnosti a požaduje, aby AstraZeneca dopredu zaplatila pokutu vo výške desať miliónov eur a k tomu ešte "desať eur za každú dávku a deň omeškania".
EÚ chce takto AstraZenecu prinútiť, aby do konca júna dodala približne 90 miliónov dávok vakcín, tak ako bolo dohodnuté v zmluve.
AstraZeneca sa však odvoláva na časť zmluvy, ktorá hovorí o "maximálnom možnom úsilí" spoločnosti a na to, že vo výrobe nastalo omeškanie.
Právnik EÚ Rafael Jafferali však argumentuje tým, že spoločnosť uprednostnila dodávky pre Veľkú Britániu a zároveň nevyvinula maximálnu snahu pri zvýšení produkcie v závode v Holandsku, ktorý prevádzkuje spoločnosť Halix.
V
Oceliari sa môžu mať lepšie, pomôcť však musí Brusel
26. 5. 2021
Kolísavý dopyt ovplyvnený pandémiou, lacná konkurencia z Ázie, ochrana hraníc či rekordné ceny emisných povoleniek. To všetko sú faktory, ktorým musia čeliť európski producenti ocele vrátane košickej U. S. Steel.
Práve tlak na znižovanie uhlíkovej stopy je dôvod, prečo americké vedenie spoločnosti trápi budúcnosť našej najväčšej huty. Tá v poslednom období vysielala zmiešané signály. V minulom roku musela prepúšťať, odstaviť jednu časť výroby a vykázala zisk deväť miliónov dolárov. Následne sa situácia stabilizovala, ožil dopyt a s ním prišiel aj dôvod na opätovný štart prevádzky tretej vysokej pece. Okrem toho sa začalo dariť aj finančne. Len za prvý kvartál totiž dokázala vygenerovať zisk pred zdanením na úrovni 105 miliónov dolárov.
V
Kríza sa ešte neskončila, ECB musí ponechať kohútiky s naplno otvorené
26. 5. 2021
Európska centrálna banka (ECB) musí zatiaľ ponechať svoje kohútiky s peniazmi naplno otvorené, pretože ekonomika eurozóny aj napriek pokroku pri očkovaní stále zápasí s pandémiou nového koronavírusu.
Keď budú guvernéri na najbližšom zasadnutí 10. júna hodnotiť tempo nákupov núdzových dlhopisov, ekonomika regiónu už bude na tom lepšie.
Počet nových prípadov ochorenia COVID-19 v bloku totiž klesá a počet zaočkovaných stúpa. Ale Sturnaras upozornil, že zotavovanie hospodárstva zostáva krehké.
A hoci inflácia naberá tempo, nie sú k dispozícii dôkazy, že si ho v dohľadnej budúcnosti udrží. Je tak príliš skoro na to, aby ECB spomalila nákupy dlhopisov.
„Samozrejme, došlo k zrýchleniu očkovania, ale stále existujú cestovné obmedzenia, takže nemôžem povedať, že sme už vyšli z lesa,“ poznamenal Sturnaras, ktorý je tiež guvernérom gréckej centrálnej banky.
Vzhľadom na to, že podľa prognózy sa má inflácia v eurozóne v nadchádzajúcich rokoch udržať pod 2-percentným cieľom ECB, Stournaras podporil pokračovanie nákupu dlhopisov v rámci programu Pandemic Emergency Purchase Program (PEPP) v hodnote 1,85 bilióna eur v doterajšom tempe.
„V súčasnosti nevidím dôvod na akékoľvek zmeny (v tempe PEPP),“ uviedol.
ECB zvýšila nákupy v polovici marca a odvtedy sa pohybujú na úrovni 80 miliárd eur mesačne. A hoci aj prezidentka ECB Christine Lagardová naznačila, že je príliš skoro na diskusiu o ukončení mimoriadnych opatrení, niektorí konzervatívni členovia Rady guvernérov ECB ich chcú obmedziť.
Podľa Sturnarasa však čas upustiť od programu PEPP, ktorý má trvať minimálne do marca 2022, ešte nenastal.
V