Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Brusel zverejnil hospodárske prognózy
7. 7. 2021
Slovensko by v roku 2021 malo mať desiaty najrýchlejší rast HDP v 27-člennej Európskej únii na úrovni 4,9 percenta. V roku 2022 by už malo poskočiť na šiestu priečku hospodárskeho rastu - 5,3 percenta.
Vyplýva to z letných hospodárskych prognóz Únie, ktoré v stredu zverejnila Európska komisia.
Hospodársky rast Únie ako celku a rovnako aj 19-člennej eurozóny by mal byť v roku 2021 na úrovni 4,8 percenta HDP a v roku 2022 s miernym poklesom na úrovni 4,5 percenta HDP.
Komisia za tohoročných rekordérov ekonomického rastu považuje Rumunsko (7,4 percenta) a Írsko (7,2 percenta), potom Maďarsko (6,3 percenta) a Španielsko (6,2 percenta), najmenší rast predpovedá Fínsku (2,7 percenta) a Dánsku (3 percentá).
Na budúci rok by rozdiely v raste ekonomiky medzi členskými krajinami mali byť menšie, keď najciteľnejší hospodársky rast očakáva Španielsko (6,3 percenta) a Grécko (6 percenta), najmenší Fínsko (2,9 percenta), a potom Luxembursko a Holandsko (3,3 percenta).
V
Ekonomika sa začína zotavovať, hlásia nemeckí ekonómovia
28. 6. 2021
Nemecké hospodárstvo sa síce zotavuje, priemysel však naďalej čelí viacerým problémom. Podľa ekonómov popredných nemeckých finančných inštitúcií zvyšujúca sa súkromná spotreba prispeje v druhej polovici roka k hospodárskemu rastu.
"Vzhľadom na klesajúce počty nakazených a uvoľňovanie pandemických obmedzení je v podstate cesta voľná," povedala v prieskume agentúry DPA ekonómka Allianz Katharina Utermöhlová. Marc Schattenberg z Deutsche Bank taktiež očakáva výrazný vzostup súkromnej spotreby, no poukazuje na nedostatok materiálov a komponentov, s ktorým v súčasnosti zápasia viaceré priemyselné odvetvia.
Veronika Grimmová z poradenského zboru nemeckej vlády upozorňuje na problémy s dodávkami mikroprocesov pre automobilový priemysel či dreva pre stavebný sektor: "Otázka znie: Ako rýchlo sa tieto omeškania vyriešia? To ovplyvní rast priemyslu a predovšetkým stavebníctvo."
Všetci ekonómovia varujú pred prehnanou eufóriou zo skončenia sa pandémie nového koronavírusu a jej dôsledkov na hospodárstvo. "Najväčšie riziko pre túto prognózu spočíva v opätovnom náraste počtu nakazených. Pri uvoľnení opatrení je preto stále potrebná ostražitosť," zdôrazňuje ekonómka štátnej bankovej skupiny KfW Fritzi Köhler-Geibová.
V
Ministerstvá musia do septembra posúdiť schopnosť vyčerpať eurofondy
25. 6. 2021
Do konca septembra musia ministerstvá posúdiť svoju schopnosť vyčerpať eurofondy za programové obdobie 2014 - 2020 do konca roka 2023. Ak ministerstvá ako riadiace orgány zistia, že prostriedky nestihnú vyčerpať, musia vláde navrhnúť realokáciu do iných oblastí v rámci operačných programov. V stredu to povedala ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová.
„Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) SR bude dohliadať na túto povinnosť. Zároveň, ako sankciu za nedostatočné čerpanie, bude MIRRI navrhovať zníženie alokácií zle čerpajúcim rezortom na nové programové obdobie 2021 - 2027,“ uviedla po rokovaní vlády Remišová.
Na stredajšie rokovanie vlády predkladali rezorty správu o stave čerpania vo svojich programoch.
Za čerpanie eurofondov sú na základe európskej legislatívy zodpovedné jednotlivé ministerstvá ako riadiace orgány. Je ich úlohou zabezpečiť, aby boli zdroje čerpané efektívne.
Predchádzajúca vláda čerpala k marcu 2020 eurofondy len na úrovni necelých 30 percent. Aby sa situácia zmenila, pripravilo MIRRI už päť balíkov zjednodušení eurofondových procesov a zjednotilo pravidlá verejného obstarávania, ktoré zrýchľujú čerpanie.
Už minulý rok sa vďaka tomu podarilo dosiahnuť, že žiadne peniaze z hlavných programov neprepadli. Z desiatich operačných programov má minimálne alokácie na tento rok v júni splnených už polovica.
Tento rok má však vláda ambíciu čerpanie oproti pôvodným plánom zrýchliť, aby sa zmenšil tlak na rezorty v rokoch 2022 a 2023.
V
Bitka o miliónový balík z Bruselu má víťaza
21. 6. 2021
Otázka, kto bude zásobovať teplom obyvateľov hornonitrianskeho regiónu a urobí tam tak jeden z dôležitých krokov na ceste k transformácii z hnedej na zelenú energiu, je už vyriešená
Rozhodovalo sa medzi gigantom, Slovenskými elektrárňami, a partnerským projektom mesta Prievidza a Hornonitrianskych baní. V súčasnosti túto oblasť zásobuje teplom uhoľná elektráreň Nováky, čo sa však v roku 2023 skončí spolu so štátnou dotáciou uhlia. Hľadalo sa nové riešenie. Poslanci v Prievidzi ešte vlani v decembri zahlasovali za alternatívu mestskej firmy a baníkov. Problém bol však v tom, že nemala osvedčenie od ministerstva hospodárstva, čo bola aj výhrada protistrany, Slovenských elektrární.
V