Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ceny energií a potravín naďalej stúpajú
4. 2. 2022
Ekonomika eurozóny pokračuje v zotavovaní a situácia na trhu práce sa zlepšuje aj vďaka monetárnej podpore Európskej centrálnej banky (ECB).
Rast ekonomiky regiónu však v prvom kvartáli 2022 zostane utlmený z dôvodu aktuálnej pandemickej vlny a inflácia zrejme zostane vysoká dlhšie, než sa očakávalo.
Uviedla to šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov. TASR o tom informovala na základe prepisu jej prejavu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke ECB.
"Inflácia zrejme zostane zvýšená dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo, ale v priebehu tohto roka sa zníži," povedala Lagardová.
Vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu obyvateľov a zrejme spôsobia utlmenie spotrebiteľských výdavkov. Každá ďalšia vlna pandémie však má čoraz menší negatívny vplyv na ekonomiku a faktory obmedzujúce produkciu a spotrebu by mali postupne slabnúť, takže ekonomika by sa podľa Lagardovej mala v priebehu roka výrazne oživiť.
V
Česká národná banka výrazne dvihla úrokové sadzby
4. 2. 2022
Česká národná banka (ČNB) pokračovala vo štvrtok v cykle sprísňovania menovej politiky. Úrokové sadzby v Česku sú už najvyššie v Európskej únii.
Analytici predpokladajú, že ČNB teraz spomalí svoje agresívne sprísňovanie, ktorým sa snaží skrotiť infláciu.
Menová rada ČNB zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov na 4,5 percenta z 3,75 percenta. Rozhodnutie bolo v súlade s očakávaniami ekonómov. Ide o najvyššiu hodnotu od januára 2002.
Kľúčová sadzba v Česku stúpla celkovo už o 4,25 percentuálneho bodu od júna 2021, keď ČNB spustila cyklus sprísňovania menovej politiky.
ČNB vo štvrtok tiež rozhodla o zvýšení diskontnej sadzby takisto o 75 bázických bodov na 3,50 percenta a lombardnej sadzby na 5,50 percenta. Nové úrokové sadzby začnú platiť od piatka (4. 2.).
ČNB spoločne s Maďarskou národnou bankou (MNB) boli prvými centrálnymi bankami v Európskej únii, ktoré v minulom roku začali zvyšovať úrokové sadzby. Pomalším tempom sprísňujú menovú politiky aj ďalšie krajiny v regióne vrátane Poľska a Rumunska.
V
Ekonomika EÚ v minulom roku vzrástla o vyše päť percent
31. 1. 2022
Ekonomika Európskej únie v štvrtom štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom podľa sezónne prepočítaných údajov o 0,4 percenta, čo je výrazné spomalenie proti tretiemu štvrťroku, kedy rast predstavoval 2,2 percenta. Vo svojom rýchlom odhade to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat. V medziročnom porovnaní sa potom tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) zrýchlilo na 4,8 percenta zo 4,1 percenta v treťom kvartáli.
V eurozóne, teda v 19 krajinách platiacich eurom, tempo hospodárskeho rastu vo štvrtom štvrťroku oproti predchádzajúcemu trojmesačnému obdobiu spomalilo na 0,3 z 2,3 percenta. Medziročne ale rast zrýchlil, a to na 4,6 percenta z 3,9 percenta v treťom štvrťroku. Na základe predbežných údajov Eurostat odhaduje, že rast za celý minulý rok v krajinách EÚ dosiahol 5,2 percenta. Rast v eurozóne odhaduje na rovnakú hodnotu. Rýchly odhad je založený iba na čiastkových údajoch, ktoré sa budú ďalej spresňovať.
Medzi štátmi, z ktorých už má Eurostat údaje k dispozícii, ekonomika rástla najrýchlejšie v Španielsku. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom tam vzrástla o dve percentá.
V
EÚ by zastavenie plynu z Ruska tvrdo pocítila
28. 1. 2022
Európska únia by bola schopná na krátke obdobie zvládnuť prípadné zastavenie dodávok ruského plynu, znamenalo by to však pre ňu "vážne ekonomické dôsledky".
Zároveň by musela prijať mimoriadne opatrenia na obmedzenie spotreby. Uviedol to v najnovšej analýze ekonomický inštitút Bruegel.
Rastúce napätie medzi Ruskom a západnými štátmi pre situáciu na Ukrajine zvyšuje obavy z možného zastavenia dodávok ruského plynu do Európy. Európska komisia a USA už preto začali hľadať alternatívne dodávky.
Ak by Rusko v prípade sankcií odstrihlo Európsku úniu od svojho plynu, ktorý sa na jej celkovej spotrebe podieľa takmer 40 percent, EÚ bude prinútená výrazne zvýšiť dovoz LNG a zaviesť núdzové opatrenia na zníženie dopytu.
To napríklad znamená odstavovanie výroby. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na analýzu inštitútu.
Ako uviedol Simone Tagliapietra z Bruegelu, ak by sa situácia vyvíjala takto, Európa by to tvrdo pocítila. "Takýto vojnový scenár by si vyžiadal ťažké a nákladné rozhodnutia".
V