Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ za miliardy zmodernizuje energetické systémy niektorých členských krajín
10. 6. 2022
Európska únia sa snaží o podporu toho, aby jednotlivé krajiny dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030.
V stredu sa z modernizačného fondu EÚ sprístupnilo 2,4 miliardy eur pre sedem prijímateľských krajín vrátane Slovenska na modernizáciu ich energetických systémov, zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a na podporu toho, aby dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030.
Investície boli vyčlenené pre Rumunsko (1,391 miliardy eur), Českú republiku (520 miliónov), Poľsko (244,2 milióna), Litvu (85 miliónov), Maďarsko (74,3 milióna), Slovensko (49,5 milióna) a Chorvátsko (40 miliónov).
Uzatvára sa tým tretí investičný cyklus modernizačného fondu. Uvedené sumy predstavujú výrazný nárast vo financovaní v porovnaní s predchádzajúcimi investičnými cyklami.
Výkonný podpredseda EK zodpovedný za Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti pripomenul, že modernizačný fond je "európska solidarita v praxi", ktorá funguje na základe príjmov zo systému obchodovania s emisiami a dosahuje konkrétne výsledky. "Prijímateľským krajinám pomáha znižovať emisie skleníkových plynov v kľúčových sektoroch a dosahovať stav klimatickej neutrálnosti. Okrem toho je táto finančná injekcia k dispozícii na odštartovanie projektov, ktoré pomôžu urýchliť energetickú transformáciu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu," uviedol v správe pre médiá.
V
Eurokomisia predloží návrh reformy Paktu stability a rastu po lete
6. 6. 2022
Eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni predloží reformu Paktu stability a rastu po lete. Dodal, že nové pravidlá zrejme budú zahŕňať odlišné ciele týkajúce sa verejných dlhov pre jednotlivé krajiny.
Pakt stability a rastu je dohoda medzi členmi eurozóny o koordinácii ich rozpočtových politík, ktorý stanovuje strop pre verejný dlh na úrovni 60 percent hrubého domáceho produktu a pre deficit verejných financií na úrovni troch percent HDP. Aktuálne sa diskutuje o jeho reforme a zvýšení flexibility pravidiel.
Európska komisia pozastavila platnosť Paktu stability a rastu do roku 2023, aby dala vládam priestor na podporu ekonomík zasiahnutých pandémiou a vojnou na Ukrajine.
V
Európska centrálna banka očakáva, že banky z eurozóny čoskoro opustia ruský trh
6. 6. 2022
Európska centrálna banka predpokladá, že banky z eurozóny čoskoro predajú svoje ruské aktíva a trh opustia. Uviedol to koncom tohto týždňa šéf bankového dohľadu Andrea Enria. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Po tom, ako západné štáty uvalili na Rusko rozsiahle sankcie pre vojnu na Ukrajine, mnohé banky z eurozóny krajinu buď opustili, alebo začali na odchode pracovať.
Patria k nim napríklad francúzska Société Générale či rakúska Raiffeisen Bank International. Société Générale svoju ruskú divíziu predala a rakúska banka v súčasnosti zhodnocuje záujem potenciálnych kupcov o svoju divíziu v Rusku, ktorá predstavuje 10. najväčšiu banku v krajine.
"Všetky banky z eurozóny uviedli, že svoje aktíva predajú, všetky sa o to usilujú," povedal Enria na podujatí v Taliansku. "Časť z nich už aktíva predala, ďalšie o tom rokujú. Nie je to jednoduchý proces, verím však, že sa čoskoro dokončí," dodal.
Čo sa týka priamych dôsledkov ruskej ekonomickej krízy spôsobenej sankciami na banky v eurozóne, Enria zopakoval, že sú schopné tieto komplikácie zvládnuť. Aj s dlhšou recesiou v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine by si banky mali poradiť, aj keď pre niektoré to bude zložité.
V
Štáty EÚ sa zhodli na infraštruktúre pre elektromobily
3. 6. 2022
Štáty teraz budú o konečnom znení noriem týkajúcich sa elektromobility rokovať s Európskym parlamentom.
Všetky veľké cesty v Európe by mali byť do konca roka 2025 vybavené na každých 60 kilometroch dobíjacou stanicou pre osobné elektromobily, o päť rokov neskôr aj pre nákladné autá.
Taktiež do konca roka 2030 by sa na každých 200 kilometroch týchto ciest malo dať doplniť palivo v autách na vodík. Zhodli sa na tom dnes ministri dopravy krajín Európskej únie, ktorí schválili tiež kritériá na prechod k ekologickým palivám v leteckej a lodnej doprave.
Štáty teraz budú o konečnom znení noriem rokovať s Európskym parlamentom, čo bude podľa českého ministra Martina Kupku úlohou nadchádzajúceho českého predsedníctva EÚ.
V