Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska únia usiluje o dodatočné dodávky plynu z Nigérie
25. 7. 2022
Nigéria vlani do EÚ vyviezla 23 miliárd kubických metrov plynu. Objem nigérijských dodávok do EÚ však v posledných rokoch klesal. Produkciu ropy a plynu v krajine narúšajú krádeže a poškodzovanie potrubia.
Európska únia usiluje o dodatočné dodávky plynu z Nigérie. Uviedol to námestník generálneho riaditeľa energetického odboru Európskej komisie Matthew Baldwin, ktorý tento týždeň rokoval s nigérijskými predstaviteľmi. EÚ sa teraz v súvislosti s vojnou na Ukrajine snaží zbaviť závislosti od ruského plynu.
EÚ dovozom z Nigérie zabezpečuje 14 percent svojich celkových dodávok skvapalneného zemného plynu LNG a tento podiel by sa mohol viac ako zdvojnásobiť, povedal Baldwin agentúre Reuters.
V
Európa s výnimkou Slovenska znížila dlhy
22. 7. 2022
Pád Talianska by zničil celú eurozónu. Takto sa ešte v roku 2012 počas dlhovej krízy hodnotil prechod „gréckej nákazy“ do ďalších krajín s miliardovými úvermi. Jedna z najväčších ekonomík je na pretrase aj teraz. Európsky štatistický úrad Eurostat ukázal nové čísla o dlhoch krajín eurozóny.
Podľa nich majú Taliani po Grécku stále najväčšiu „sekeru“, a to na úrovni takmer 153 percent výkonu ekonomiky. Medziročne tu nastal podobne ako v ďalších európskych krajinách pokles, a to o necelých sedem percentuálnych bodov. Dôvodom je, že náklady na riešenie pandémie ustúpili a zároveň po vlnách covidu ekonomiky pookriali.
V
Dodávky ruského zemního plynu do Evropy zůstávají stabilní
22. 7. 2022
Dodávky ruského plynu do Evropy zůstávají tento pátek ve srovnání s předchozím dnem převážně stabilní. Fyzický tok plynovodem Nord Stream 1 do Německa je zhruba na stejné úrovni, tok plynovodem Jamal směrem z Německa do Polska se mírně snížil. S odvoláním na údaje operátorů to uvedla agentura Reuters.
Podle internetových stránek společnosti Nord Stream AG fyzický tok plynovodem Nord Stream 1 ráno činil 29,2 milionu kilowatthodin za hodinu. Předchozí den to bylo kolem 29 milionů kilowatthodin za hodinu. Plynovod zajišťuje více než třetinu ruského vývozu plynu do Evropské unie, plynovod obnovil svůj provoz ve čtvrtek po desetidenní odstávce.
Dodávky plynovodem Nord Stream 1 ale zůstávají na 40 procentech kapacity, na této úrovni byly kvůli technickým problémům už před zahájením údržby. Nadále také přetrvávají obavy ze zastavení dodávek ruského plynu kvůli geopolitickému napětí.
V
Dlh európskych energetických firiem kvôli kríze prudko rastie
18. 7. 2022
Ak sa vyššie náklady firiem prenesú na spotrebiteľa, je pravdepodobné, že európske domácnosti budú za energie platiť aj 470 eur mesačne. Európske energetické spoločnosti sa výrazne zadlžujú, aby pokryli vyššie náklady spôsobené rastom cien ropy a zemného plynu.
Celkový dlh firiem stúpa od pandémie a tento rok už vzrástol na viac ako 1,7 bilióna eur. To je nárast o viac ako 50 percent oproti stavu pred rokom 2020, uviedla agentúra Bloomberg.
Najnovšie sa zdá, že nemecká spoločnosť Uniper, najväčší odberateľ ruského plynu, bude potrebovať asi deväť miliárd eur. Česká energetická spoločnosť ČEZ získa od štátu tri miliardy eur, aby zvládla energetickú krízu. Celý sektor by mal potom získať najmenej 24 miliárd eur.
Za prvých šesť mesiacov tohto roku vydali energetické firmy v regióne dlhopisy za 45 miliárd eur. Získali aj úvery za 72 miliárd eur.
Ak bude energetickým spoločnostiam umožnené preniesť vyššie náklady na plyn na spotrebiteľov, tak analytici investičnej banky Goldman Sachs počítajú s tým, že európske domácnosti budú musieť za elektrinu a plyn platiť 470 eur mesačne. To je o 290 percent viac ako v polovici roku 2020.