Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.

Za čo ťa jedni povýšia, za to ti iní vykrútia krk.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Učte sa z omylov iných. Nebudete žiť dosť dlho na to, aby ste sa stihli naučiť všetko len z vlastných omylov.

Nedostatky veľkej myšlienky sú vždy aspoň také veľké ako jej prednosti.

To, že vašu teóriu prehlásili za najlepšiu, ešte neznamená, že je aj správna.

Bez ohľadu na to, čo sa pokazí, vždy to na prvý pohľad vyzerá byť v poriadku.

Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.