Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ
30. 1. 2025
Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách chce zabezpečiť základné práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Členské štáty musia smernicu preniesť do svojho práva najneskôr do 14. júna 2027.
Smernica sa zaoberá prevenciou rodovo podmieneného násilia, ochranou a podporou obetí a primeraným trestom pre páchateľov. Ide o dôležitý krok smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Nové pravidlá v rámci tejto smernice zohrávajú rozhodujúcu úlohu proti rodovo podmienenému násiliu, zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vynútené sobáše a tiež najrozšírenejšie formy kybernetického násilia ako je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie. K zavedeniu smernice dochádza najmä vzhľadom na kybernetické násilie, ktoré sa stalo naliehavou otázkou. Je potrebné riešiť kybernásilie vzhľadom na rozšírenie a vplyv násilia na internete. Nové pravidlá EÚ pomôžu obetiam kybernetického násilia aj v členských štátoch, ktoré tieto činy ešte neoznačili za trestné. Európska únia prvýkrát kriminalizuje rodovo podmienené kybernetické násilie. Príkladom je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, vrátane deepfakes.
K
EÚ zatlačila na online predaj. Nariadenie o bezpečnosti výrobkov reaguje na moderné nakupovanie
14. 6. 2023
Európska komisia upozornila, že v pondelok vstúpilo do platnosti nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Nové celoúnijné pravidlá sa snažia riešiť veľké spoločenské zmeny, ktoré ovplyvnili bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov v posledných dvoch desaťročiach. Ide o narastajúci význam digitalizácie, nakupovanie cez internet, nový technologický vývoj a globalizované dodávateľské reťazce. Modernizovaný rámec zabezpečí, aby sa spotrebiteľom ponúkali iba bezpečné výrobky bez ohľadu na ich pôvod a na to, či sa predávajú v obchodoch alebo online. Cieľom nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov je zabezpečiť, aby všetky spotrebné výrobky na trhu Európskej únie boli bezpečné. Vzťahuje sa na nepotravinárske výrobky, predávané offline aj online.
Nariadenie poskytuje skutočnú bezpečnostnú sieť pre spotrebiteľov, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou výrobkov alebo rizikami, ktoré nie sú regulované v iných právnych predpisoch Európskej únie. GPSR obsahuje opatrenia, ktoré majú zaručiť, aby sa počas hodnotení bezpečnosti brali do úvahy riziká pre najzraniteľnejších zákazníkov (napríklad deti), rodové aspekty, ako aj riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Konkrétnejšie sa nariadenie zameriava na zlepšenie podmienok bezpečnosti produktov medzi online a offline predajom, stanovuje osobitné požiadavky na bezpečnosť výrobkov pre online trhy, rozširuje povinnosti pre všetky neharmonizované výrobky dovážané do Európskej únie mať v Únii hospodársky subjekt zodpovedný za otázky ich bezpečnosti výrobkov a poskytuje potrebné nástroje vnútroštátnym orgánom dohľadu nad trhom, ktoré posilnia ich právomoci v oblasti presadzovania práva.
Nové nariadenie zabezpečuje aj efektívne stiahnutie produktov z trhu tým, že vyžaduje priame kontakty so spotrebiteľmi a štandardizované upozornenia na stiahnutie tovarov z obehu.
Exekutíva Európskej únie s odkazom na štatistiky zo Safety Gate upozornila, že online predaje za posledných 20 rokov neustále rástli. Komisia spresnila, že až 31 percent upozornení sa týka nebezpečných produktov predávaných online. Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov rieši tieto výzvy digitalizácie ako aj riziká súvisiace s novými technologickými výrobkami.
Komisia v pondelok oznámila aj svoju výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie ceny EÚ za bezpečnosť výrobkov v roku 2023. Táto súťaž spája úspešné a talentované podniky a výskumníkov, ktorí chcú zmeniť bezpečnosť spotrebiteľov. Tento rok sa cena zameriava na podniky, ktoré inovujú a investujú do zlepšenia bezpečnosti mladých ľudí a prvýkrát sa do súťaže môžu zapojiť aj výskumníci. Prihlášky sú otvorené do 8. septembra 2023.
S
Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Nemecko trápi rekordný nedostatok pracovníkov v IT
13. 6. 2023
V Nemecku bolo vlani v priemere iba 27 136 nezamestnaných s kvalifikáciou pre prácu v sektore informačných technológií. Nemecko v minulom roku čelilo rekordnému nedostatku pracovníkov v sektore informačných technológií. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na štúdiu Inštitútu nemeckého hospodárstva. Podľa nej vlani bolo v sektore informačných technológií po celom Nemecku v priemere 67 924 voľných pracovných miest.
To je najviac od roku 2010, keď inštitút začal tento údaj sledovať. Dopyt po IT pracovníkoch sa zvyšuje v dôsledku rozširovania digitálnej infraštruktúry vo všetkých hospodárskych odvetviach. Počet voľných pracovných miest v sektore informačných technológií v Nemecku od roku 2015 prevyšuje počet nezamestnaných s potrebnou kvalifikáciou. Podľa štúdie panuje najmä veľký nedostatok IT odborníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v strednodobom horizonte nedokáže vyriešiť prílev domácich absolventov vysokých škôl. Počty študentov matematiky, informatiky, techniky a prírodných vied v prvých semestroch nemeckých vysokých škôl v posledných rokoch klesajú, takže možno v budúcnosti očakávať klesajúce počty absolventov, varuje štúdia. Za jednu z ciest k riešeniu nedostatku zamestnancov štúdia označuje nábor kvalifikovaných pracovných síl zo zahraničia. Ďalšou možnosťou je poskytnúť príležitosť pracovníkom s nižšou kvalifikáciou a z iných odborov.
S
Európska Únia investuje 1,23 miliardy eur na podporu duševného zdravia
13. 6. 2023
Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že dopĺňa európsku zdravotnú úniu o ďalší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vyčlení až 1,23 miliardy eur.
Podľa Komisie ide o o prvý krok k tomu, aby sa duševné zdravie kládlo na rovnakú úroveň ako fyzické zdravie a aby sa v tejto oblasti zaistil nový, medziodvetvový prístup.
Nová stratégia EÚ sa zameria na primeranú a účinnú prevenciu, prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liečbe, ako aj na opätovné začlenenie do spoločnosti po uzdravení. Pred pandémiou koronavírusu čelil problémom s duševným zdravím v EÚ každý šiesty človek (84 miliónov ľudí), v posledných rokoch sa táto situácia ešte zhoršila.
Celkové náklady na problémy v oblasti duševného zdravia sa v krajinách EÚ odhadujú na vyše štyri percentá HDP, čo predstavuje viac ako 600 miliárd eur ročne. Tieto náklady zahŕňajú výdavky na zdravotnícke systémy a programy sociálneho zabezpečenia, ale aj nižšiu zamestnanosť a produktivitu pracovníkov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)