Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ
30. 1. 2025
Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách chce zabezpečiť základné práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Členské štáty musia smernicu preniesť do svojho práva najneskôr do 14. júna 2027.
Smernica sa zaoberá prevenciou rodovo podmieneného násilia, ochranou a podporou obetí a primeraným trestom pre páchateľov. Ide o dôležitý krok smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Nové pravidlá v rámci tejto smernice zohrávajú rozhodujúcu úlohu proti rodovo podmienenému násiliu, zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vynútené sobáše a tiež najrozšírenejšie formy kybernetického násilia ako je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie. K zavedeniu smernice dochádza najmä vzhľadom na kybernetické násilie, ktoré sa stalo naliehavou otázkou. Je potrebné riešiť kybernásilie vzhľadom na rozšírenie a vplyv násilia na internete. Nové pravidlá EÚ pomôžu obetiam kybernetického násilia aj v členských štátoch, ktoré tieto činy ešte neoznačili za trestné. Európska únia prvýkrát kriminalizuje rodovo podmienené kybernetické násilie. Príkladom je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, vrátane deepfakes.
K
Inflácia v EÚ znova láme rekordy. Vyrástla na 8,8 percenta
17. 6. 2022
Miera inflácie v krajinách Európskej únie v máji opäť prekonala rekord a vystúpila na 8,8 percenta. Doteraz najvyššiu hodnotu z apríla prevýšila o sedem desatín percentuálneho bodu, oznámil dnes európsky štatistický úrad Eurostat. Česká republika mala podľa jeho údajov po trojici pobaltských štátov najvyššiu infláciu z celej únie dvadsaťsedmičky, a to 15,2 percenta.
V rámci 19 krajín eurozóny inflácia oproti aprílu vzrástla rovnako o sedem desatín bodu a dostala sa na 8,1 percenta. Rast cien aj naďalej spôsobujú predovšetkým drahšie energie a nedostatok niektorých komodít.
Tohtoročný rast cien výrazne prevyšuje inflačné údaje z vlaňajšieho mája, keď na ekonomiku dopadali doznievajúce koronavírusové obmedzenia. V celej EÚ vtedy ceny vzrástli o 2,3 percenta, v krajinách používajúcich euro o dve percentá.
Najväčší podiel na medziročnej inflácii mali v máji v eurozóne energie (+3,87 percentuálneho bodu), potraviny, alkohol a tabak (+1,59 bodu) a služby (+1,46 bodu).
V
Brexit stál Britániu miliardy libier.
13. 6. 2022
Brexit pripravil Spojené kráľovstvo o miliardy stratených príjmov z obchodu, daní aj investícií. Ukázali to výsledky najnovšej štúdie Centra pre európsku reformu.
Centrum vypracovalo model ekonomickej výkonnosti Spojeného kráľovstva v prípade, že by zostalo v Európskej únii, a to pomocou údajov z krajín, ako Nemecko, Nový Zéland, Nórsko a Austrália, ktorých výkonnosť bola podobná výkonnosti Británie pred brexitom. Potom to porovnalo so skutočným výkonom ekonomiky Spojeného kráľovstva od referenda pred šiestimi rokmi.
Centrum dospelo k záveru, že ku koncu minulého roka bola britská ekonomika o 5,2 percenta alebo 31 miliárd libier (36,19 miliardy eur) menšia, ako by bola v prípade, že by zostala v EÚ.
Investície podnikov a vlády boli o 13,7 percenta nižšie, obchod s tovarom bol nižší o 13,6 percenta, zatiaľ čo obchod so službami bol o 7,9 percenta vyšší.
V
ECB signalizovala, že v júli začne zvyšovať úrokové sadzby
10. 6. 2022
Rada guvernérov rozhodla o ukončení čistých nákupov aktív rámci programu APP. Takisto signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Zároveň ponechala kľúčovú sadzbu na 0,00 percenta, sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 percenta a depozitnú sadzbu na úrovni -0,50 percenta.
Takisto signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov, a potom opäť v septembri, pričom zrejme aj po septembri bude pokračovať v postupnom sprísňovaní menovej politiky.
ECB aktuálne uznala, že prudký rast cien nie je dočasný, ako predpokladala počas uplynulého roka. Aktuálne počíta s tým, že inflácia v eurozóne zostane nad jej dvojpercentným cieľom počas celého prognózovaného obdobia (do roku 2024).
Podľa novej predpovede v tomto roku dosiahne 6,8 percenta, pričom ešte v marci ECB počítala s 5,1 percentami. V budúcom roku by sa mala spomaliť na 3,5 percenta a v roku 2024 na 2,1 percenta.
ECB tiež znížila prognózu rastu ekonomiky eurozóny v tomto roku na 2,8 percenta z 3,7 percenta a v roku 2023 na 2,1 percenta z 2,8 percenta. Naopak, v roku 2024 počíta s rýchlejšou expanziou, konkrétne s +2,1 percentami, a nie s +1,6 percentami.
V
EÚ za miliardy zmodernizuje energetické systémy niektorých členských krajín
10. 6. 2022
Európska únia sa snaží o podporu toho, aby jednotlivé krajiny dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030.
V stredu sa z modernizačného fondu EÚ sprístupnilo 2,4 miliardy eur pre sedem prijímateľských krajín vrátane Slovenska na modernizáciu ich energetických systémov, zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a na podporu toho, aby dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030.
Investície boli vyčlenené pre Rumunsko (1,391 miliardy eur), Českú republiku (520 miliónov), Poľsko (244,2 milióna), Litvu (85 miliónov), Maďarsko (74,3 milióna), Slovensko (49,5 milióna) a Chorvátsko (40 miliónov).
Uzatvára sa tým tretí investičný cyklus modernizačného fondu. Uvedené sumy predstavujú výrazný nárast vo financovaní v porovnaní s predchádzajúcimi investičnými cyklami.
Výkonný podpredseda EK zodpovedný za Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti pripomenul, že modernizačný fond je "európska solidarita v praxi", ktorá funguje na základe príjmov zo systému obchodovania s emisiami a dosahuje konkrétne výsledky. "Prijímateľským krajinám pomáha znižovať emisie skleníkových plynov v kľúčových sektoroch a dosahovať stav klimatickej neutrálnosti. Okrem toho je táto finančná injekcia k dispozícii na odštartovanie projektov, ktoré pomôžu urýchliť energetickú transformáciu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu," uviedol v správe pre médiá.
V