Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ
30. 1. 2025
Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách chce zabezpečiť základné práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Členské štáty musia smernicu preniesť do svojho práva najneskôr do 14. júna 2027.
Smernica sa zaoberá prevenciou rodovo podmieneného násilia, ochranou a podporou obetí a primeraným trestom pre páchateľov. Ide o dôležitý krok smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Nové pravidlá v rámci tejto smernice zohrávajú rozhodujúcu úlohu proti rodovo podmienenému násiliu, zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vynútené sobáše a tiež najrozšírenejšie formy kybernetického násilia ako je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie. K zavedeniu smernice dochádza najmä vzhľadom na kybernetické násilie, ktoré sa stalo naliehavou otázkou. Je potrebné riešiť kybernásilie vzhľadom na rozšírenie a vplyv násilia na internete. Nové pravidlá EÚ pomôžu obetiam kybernetického násilia aj v členských štátoch, ktoré tieto činy ešte neoznačili za trestné. Európska únia prvýkrát kriminalizuje rodovo podmienené kybernetické násilie. Príkladom je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, vrátane deepfakes.
K
EÚ dá sedem miliárd eur na bezpečnú a inteligentnú dopravnú infraštruktúru
18. 7. 2024
Európska komisia oznámila, že vybrala 134 dopravných projektov, ktoré získajú viac ako sedem miliárd eur vo forme grantov Európskej únie (EÚ) z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý zaisťuje strategické investície do infraštruktúry. Komisia spresnila, že ide o najväčšiu výzvu v rámci súčasného programu NPE - Doprava.
Približne 83 percent finančných prostriedkov sa použije na podporu projektov, ktoré plnia ciele EÚ v oblasti klímy, čím sa zlepší a zmodernizuje sieť železníc, vnútrozemských vodných ciest a námorných trás v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
- Železničné projekty získajú 80 percent zo siedmich miliárd eur. Revidované nariadenie o TEN-T nadobudne účinnosť od štvrtka. Finančné prostriedky budú určené na veľké projekty na zlepšenie cezhraničných železničných spojení pozdĺž základnej siete TEN-T - v Pobaltí (železnica Baltica), medzi Francúzskom a Talianskom (Lyon - Turín) a medzi Dánskom a Nemeckom (tunel Fehmarnbelt).
- Približne 20 námorných prístavov v Írsku, Španielsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, na Malte, v Litve, na Cypre, v Chorvátsku, Grécku a Poľsku dostane podporu na modernizáciu infraštruktúry. Niektoré z nich umožnia dodávať pobrežnú elektrickú energiu lodiam alebo prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov.
- Práca na infraštruktúre vnútrozemských vodných ciest zlepší cezhraničné spojenia medzi Francúzskom a Belgickom (Seina - Schelda) a medzi Rumunskom a Bulharskom na Dunaji. Financie získajú aj vnútrozemské prístavy v Rakúsku, Nemecku a Holandsku na podporu európskej siete riek a kanálov pre udržateľnú dopravu.
- Pokiaľ ide o cestnú dopravu, spustenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov a služieb (IDS) a vytvorenie nových, bezpečných a chránených parkovísk zvýši bezpečnosť jednotlivcov aj odborníkov.
- Projekty manažmentu letovej prevádzky budú pokračovať v rozvoji jednotného európskeho neba, aby sa letecká doprava stala efektívnejšou, bezpečnejšou a udržateľnejšou.
- Viaceré projekty umožnia väčšiu kapacitu pozdĺž koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré boli zriadené s cieľom uľahčiť dovoz a vývoz medzi Ukrajinou a Úniou. Tieto projekty zahŕňajú zlepšenie infraštruktúry na hraničných priechodoch medzi Ukrajinou, Moldavskom a Rumunskom, zvýšenie kapacity na železničnom hraničnom priechode medzi Maďarskom a Ukrajinou, nový úsek cesty v Poľsku na hranici s Ukrajinou a štúdie a práce na integrácii ukrajinského železničného systému do EÚ.
Po schválení zoznamu 134 projektov členskými štátmi Európska komisia oficiálne prijme rozhodnutie o financovaní a agentúra CINEA začne pripravovať dohody o grante. Z celkového počtu 408 žiadostí predložených v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov, ktorá sa skončila 18. januára 2024, bolo vybraných 134 projektov. Financovanie Európskej únie bude mať formu grantov, ktoré sa použijú na spolufinancovanie celkových nákladov na projekt.
S
Eurozóna sa dočkala uvoľnenia menovej politiky, Američania čakajú
11. 6. 2024
Zatiaľ čo hospodárska aktivita USA rastie solídnym tempom, ekonomika eurozóny v minulom roku stagnovala, hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Tento týždeň bude zasadať americká centrálna banka Fed a na rozdiel od Európskej centrálnej banky (ECB) by mala svoje sadzby ponechať na aktuálnych úrovniach 5,25 % až 5,50 %. Dôvodom sú naďalej silné dáta, ktoré prichádzajú z americkej ekonomiky, uviedol v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. ECB minulý týždeň podľa očakávaní znížila svoje sadzby o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.), čím začala s postupným uvoľňovaním doteraz prísnej menovej politiky.
„Stále platí, že sadzby bude Fed znižovať, až keď získa väčšiu istotu, že inflácia sa udržateľne pohybuje smerom k dvom percentám. Očakávania trhov ohľadne začiatku znižovania sadzieb zo strany americkej centrálnej banky sa posunuli do jesene," priblížil Kočiš.
Poukázal na to, že zatiaľ čo hospodárska aktivita USA rastie solídnym tempom, ekonomika eurozóny v minulom roku stagnovala. Časť odpovede treba podľa analytika hľadať vo fiškálnych stimuloch, ktoré možno vidieť aj vo zvýšených deficitoch z ostatných rokov. Verejné výdavky USA prispeli v roku 2023 k štvrtine hospodárskeho rastu. Obrat v tejto politike nenaznačujú ani odhady pre budúce roky, čo bude naďalej vytvárať inflačné tlaky. Americká inflácia sa za posledný rok síce zmiernila, ale zostáva vysoká, upozornil analytik. Jej medziročná hodnota dosiahla v apríli 3,4 %, pričom údaje o inflácii boli najmä v prvom kvartáli celkovo vyššie, ako sa očakávalo. Americká a európska inflácia majú sčasti rôzne príčiny, čo môže vysvetľovať aj rôzne načasovanie zmien v menovej politike na oboch brehoch Atlantiku.
V
ECB znižuje úrokové sadzby po prvýkrát za 5 rokov
10. 6. 2024
Úradníci ECB varujú, že ďalšie znižovanie bude závisieť od inflácie. Európska centrálna banka (ECB) znížila úrokové sadzby po prvýkrát za takmer päť rokov, avšak varovala, že ďalšie znižovanie bude závisieť od nasledujúceho zmiernenia cenových tlakov. Štvrtkové zníženie sadzieb zo 4% na 3,75 percenta, ktorý zatiaľ nebol napodobnený centrálnymi bankami v USA a Spojenom kráľovstve, predstavuje míľnik v boji proti inflácii po najväčšom náraste cien za niekoľko rokov.
Prezidentka ECB Christine Lagarde uviedla, že existuje „silná pravdepodobnosť“, že toto rozhodnutie znamená začiatok „znižovania“ sadzieb z ich historického maxima. Dodala však, že ďalšie kroky budú „závisieť od údajov, ktoré dostanú“. Niekoľko členov riadiacej rady ECB uviedlo, že ďalšie zníženie sadzieb na jej najbližšom zasadnutí v júli sa javí ako nepravdepodobné kvôli nedávnemu nárastu inflácie a rastu miezd. ECB varovala, že „nepredpokladá konkrétnu cestu úrokových sadzieb“ a očakáva, že inflácia zostane nad svojím 2-percentným cieľom až do posledného štvrťroka 2025.
Lagardeová uviedla, že ECB sa rozhodla znížiť „pretože celkovo naša dôvera v budúcnosť... sa v posledných mesiacoch zvyšuje“, pričom dodala, že „spoľahlivosť našich prognóz“ sa v posledných štvrťrokoch výrazne zvýšila. ECB zvýšila svoje predpovede pre tento a budúci rok a uviedla, že inflácia bude v priemere 2,5 percenta v roku 2024, 2,2 percenta v roku 2025 a 1,9 percenta v roku 2026.
Jeden guvernér, Robert Holzmann, šéf rakúskej centrálnej banky, nesúhlasil s rozhodnutím o znížení sadzieb. „Rozhodnutia založené na údajoch by mali byť založené na údajoch,“ povedal Holzmann po štvrtkovom zasadnutí.
Ďalší člen stanovujúci sadzby ECB uviedol, že Holzmann argumentoval, že zníženie je nezlučiteľné s nedávnym nárastom inflácie a rastu miezd v eurozóne. Lagardeová predpovedala, že rast miezd sa spomalí a produktivita pracovníkov sa zlepší v priebehu roka, čo pomôže zmierniť tlak na náklady na prácu pre firmy. Štvrtkový krok prišiel deň po podobnom znížení sadzieb Bank of Canada a nasleduje po skorších rozhodnutiach o uvoľnení menovej politiky centrálnymi bankami v Brazílii, Mexiku, Čile, Švajčiarsku a Švédsku tento rok. Naopak, americký Federálny rezervný systém sa očakáva, že budúci týždeň ponechá sadzby na 23-ročnom maxime v rozmedzí 5,25 percenta až 5,5 percenta, po tom, čo sa cenové tlaky v najväčšej svetovej ekonomike ukázali byť vytrvalejšie, než sa očakávalo. ECB zvýšila svoju predpoveď rastu pre tento rok z 0,6 percenta na 0,9 percenta. Očakáva rast 1,4 percenta budúci rok a 1,6 percenta v roku 2026.
S
Európska centrálna banka znižuje úrokové sadzby
29. 5. 2024
Hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky potvrdil reguláciu úrokových sadzieb.
Európska centrálna banka (ECB) je pripravená od budúceho týždňa začať s redukciou úrokových sadzieb. Povedal to v rozhovore pre britský denník Financial Times hlavný ekonóm ECB Philip Lane. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Údaje, ktoré v súčasnosti máme k dispozícii, stačia na to, aby sme v prípade, že nedôjde k nečakaným prekvapeniam, terajšie úrokové sadzby zmiernili," povedal Lane.
Dodal, že ECB musela doteraz udržiavať úrokové sadzby na vysokej úrovni, aby sa ubezpečila, že inflácia bude pokračovať v spomaľovaní a nezostane zablokovaná nad úrovňou inflačného cieľa.
Ak by sa tak stalo, bolo by veľmi komplikované a pravdepodobne aj bolestivé tento stav zmeniť.
Čo sa týka ďalšieho znižovania úrokových sadzieb počas tohto roka, podľa hlavného ekonóma ECB sa bude rozhodovať na základe ďalších údajov. Ako budú prichádzať, ECB bude situáciu vyhodnocovať a stanoví, či je ďalšia redukcia adekvátna a bezpečná...
B