Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Plán Únie pre naše bane: zavrite ich skôr a ušetríte
14. 2. 2018
Nová štúdia Európskej komisie odhaduje, že skorší koniec uhlia na hornej Nitre ušetrí 338 miliónov eur.
Viac ako päťdesiatka regiónov v ôsmich členských štátoch Európskej únie sa borí s prechodom od uhlia na iné energetické zdroje. Jedným z nich je aj horná Nitra. Hoci štát má v pláne dotovať uhlie až do roku 2030, podľa najnovšej štúdie Spoločného výskumného centra Európskej komisie by ukončenie prevádzky Novák už v roku 2023 ušetrilo viac ako 300 miliónov eur na systémových nákladoch. A ďalších 170 miliónov eur by bol celkový trhový aj netrhový prínos už v prvom roku po ukončení prevádzky.
Eurofondy nedokážeme dostatočne využiť
12. 2. 2018
K dispozícii máme takmer 14 miliárd eur, vyčerpali sme však zatiaľ iba desať percent
Pomalé čerpanie eurofondov by mohlo ohroziť náš ekonomický rast. Upozorňuje na to Európska komisia vo svojej najnovšej prognóze. S varovaním súhlasia aj slovenskí analytici. Podľa nich však všetko nasvedčuje tomu, že aj toto programové obdobie budeme využívať eurofondy hlavne na jeho konci. To sa síce oficiálne končí už v roku 2020, no podľa európskeho pravidla peniaze budú k dispozícii až do roku 2023.
Britská ekonomika bude rásť v tomto roku rýchlejšie, ako sa očakávalo
7. 2. 2018
Výkon ekonomiky Spojeného kráľovstva sa v tomto roku zvýši viac, ako odborníci odhadovali vlani v novembri, a to predovšetkým vďaka pozitívnejším vyhliadkam na rast globálneho hospodárstva. Uviedol to v stredu renomovaný britský inštitút pre hospodársky a sociálny výskum NIESR
Britský think-tank zvýšil prognózu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Spojeného kráľovstva v tomto roku na 1,9 % z 1,7 % v novembri. Pozitívny výhľad globálneho hospodárstva a vlaňajší pokrok pri rokovaniach o brexite prispeli k revízii smerom nahor. Vplyv globálneho oživenia sa rozhodujúcou mierou podieľal na revízii prognózy pre Spojené kráľovstvo, skonštatoval NIESR. Think-tank pritom vychádzal z predpokladu, že brexit bude "mäkký", teda že Spojené kráľovstvo si zabezpečí takmer úplný prístup na jednotný trh Európskej únie (EÚ). Obchod s EÚ tak bude aj naďalej výrazne prispievať k hospodárskemu rastu Británie a pomôže jej ekonomike vybalansovať slabší domáci dopyt v nasledujúcich dvoch rokoch.
NIIESR ďalej predpovedá, že sa HDP Británie aj v roku 2019 opäť zvýši o 1,9 %. Pokiaľ ide o infláciu, inštitút predpokladá, že sa jej rast spomalí na 2,4 % v tomto roku a na 2 % v roku 2019. Inflačné prognózy sa od novembra 2017 v podstate nezmenili. Ekonómovia očakávajú, že centrálna banka Bank of England bude pokračovať vo svojej menovej politike a každých šesť mesiacov zvýši úrokovú sadzbu, kým v polovici roku 2021 nedosiahne úroveň 2 %.
Po brexite budú v európskom rozpočte chýbať peniaze
5. 2. 2018
Osem východoeurópskych štátov EÚ podporí zvýšenie príspevkov členských krajín do rozpočtového bloku tak, aby bolo možné zaplniť medzeru spôsobenú odchodom Británie. V Budapešti to dnes uviedol János Lázár, šéf úradu premiéra Viktora Orbána. Príslušní ministri krajín višegrádskej skupiny (V4) sa dnes v maďarskej metropole zišli vo formáte rozšírenom ešte o zástupcov Bulharska, Chorvátska, Rumunska a Slovinska s eurokomisárom pre rozpočet Günterom Oettingerom.
Británia, ktorá je čistým platcom do spoločnej únijnej kasy, z EÚ odchádza v marci 2019. Svoje záväzky ale bude zrejme plniť až do konca súčasného viacročného finančného obdobia o rok neskôr. Maďarsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko sa dohodli na podpore zvýšenia každoročných príspevkov štátov založených na hrubom národnom dôchodku (HND). Tie sú teraz zastropované u jedného percenta európskeho HND. V Bruseli sa predpokladá, že k zaplneniu britského výpadku a finančnému pokrytiu nových výziev, ako je migrácie či lepšej ochrane vonkajšej hranice bloku, bude potreba dostať sa niekam na 1,1 percenta, možno aj vyššie. Postkomunistické krajiny východnej Európy sú čistými príjemcami finančných prostriedkov EÚ. Teraz sa obávajú, že s nižším rozpočtom by o časť príjmu prišli.