Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Grécko dostalo zo záchranného balíčka posledné peniaze. 15 miliárd eur
7. 8. 2018
Silne zadlžené Grécko dostalo poslednú pôžičku zo tretieho záchranného programu. O vyplatení dohodnutých 15 miliárd eur dnes informoval Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Suma 9,5 miliardy eur krajine poslúži ako kapitálová rezerva pre obdobie po skončení záchranného programu, zvyšných 5,5 miliardy eur by sa malo využiť na správu gréckeho dlhu.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať medzinárodných veriteľov o úverovú pomoc. Pôžičky zo záchranných programov však boli podmienené úspornými opatreniami a reformami. V súčasnosti krajina prechádza už tretím záchranným programom, ktorý sa skončí 20. augusta. Atény sú presvedčené, že si potom budú schopné zabezpečovať potrebné finančné prostriedky na dlhopisových trhoch. Kapitálová rezerva by podľa ESM mala vďaka vyplateniu poslednej časti peňazí zo záchranného programu stúpnuť na približne 24 miliárd eur. Táto suma by pokryla finančné potreby Grécka na približne 22 mesiacov. "Koniec programu 20. augusta bude pre túto krajinu medzníkom. Grécko teraz bude musieť svojim partnerom a finančným trhom dokázať, že je odhodlané zachovať uskutočnené reformy a vykonávať udržateľnú hospodársku a rozpočtovú politiku, ktorá je dlhodobo potrebná na vytvorenie silnej ekonomiky generujúcej rast a pracovné miesta," uviedol šéf ESM Klaus Regling.
Neústupnosť Bruselu núti Britániu k odchodu z EÚ bez dohody
5. 8. 2018
Neústupnosť Európskej únie tlačí Britániu k tvrdému brexitu. Povedal to v rozhovore pre nedeľník The Sunday Times britský minister obchodu Liam Fox. Británii zostáva do odchodu z Európskej únie menej než osem mesiacov. Londýn a Brusel pritom zatiaľ stále nedosiahli dohodu o vzájomných vzťahoch po odchode ostrovnej krajiny z EÚ a britská vláda v stále väčšej miere počíta s tým, že k žiadnej dohode nepríde.
"Myslím si, že neústupnosť Európskej komisie nás tlačí do odchodu bez dohody," povedal Fox pre The Sunday Times. V tejto súvislosti uviedol, že riziko odchodu Británie z EÚ bez dohody sa zvýšilo na 60 % a dodal, že "teraz je na Európskej únii, či chce uprednostňovať ideologickú čistotu pred reálnou ekonomikou". Zástupcovia EÚ ale tvrdia, že Británia nedokázala predložiť realistické návrhy o budúcich vzťahoch. Podľa nich si Londýn chce ponechať niektoré výhody spojené s členstvom v Európskej únii, ako je napríklad voľný obchod, zatiaľ čo zároveň odmieta akceptovať pravidlá platné v bloku, ktorých súčasťou je napríklad voľný pohyb osôb. Drvivá väčšina britských firiem sa tvrdého brexitu, teda odchodu Británie bez dohody, obáva. Podľa nich takýto vývoj spôsobí Británii obrovské škody, pričom problémom neunikne prakticky žiadny sektor, od leteckej dopravy až po dodávky liekov.
Londýnska burza aktivizovala núdzový plán, aby čelila tvrdému brexitu
3. 8. 2018
Osem mesiacov pred plánovaným odchodom Veľkej Británie z Európskej únie aktivizovala Londýnska akciová burza (LSE) núdzový plán. Má ju uchrániť pred nekoordinovaným brexitom. Vo štvrtok o tom informovalo vedenie burzy v britskom hlavnom meste.
Súčasťou plánu je založenie dcérskej spoločnosti v EÚ. Nový šéf burzy David Schwimmer upozornil na to, že tvrdý brexit by mohol mať negatívny vplyv na obchody, výsledky, refinancovanie a iné oblasti ekonomiky. Londýnska burza by podľa súčasných analýz v prípade tvrdého brexitu patrila k najsilnejšie poškodeným. Schwimmer, ktorý roky pracoval v americkej investičnej veľkobanke Goldman Sachs, počas svojho prvého verejného vystúpenia neodhalil všetky svoje karty. Nehovoril predovšetkým o tom, ako chce dosiahnuť spoluprácu s Nemeckou burzou vo Frankfurte nad Mohanom. Obe burzy v 1. polroku dosahovali rast príjmov vďaka výkyvom na finančných trhoch. Londýnska burza ich v 1. polroku medziročne zvýšila o 21 % na 480 miliónov GBP (539,08 milióna eur), čím prekonala odhady analytikov.
Volkswagen dosiahol rekordný zisk
2. 8. 2018
Nemecký automobilový koncern Volkswagen v prvom polroku medziročne zvýšil prevádzkový zisk bez zahrnutia mimoriadnych položiek takmer o 10 percent na rekordných 9,8 miliardy eur. Oznámila to dnes firma, ktorej súčasťou je aj mladoboleslavská Škoda Auto. Na výsledky koncernu však stále majú negatívny vplyv náklady na riešenie emisného škandálu.
Firma navyše varovala, že jej zisky by mohol zasiahnuť prechod na nový systém testovania emisií WLTP. Poukázala aj na riziká spojené s rastúcim protekcionizmom v medzinárodnom obchode. V samotnom druhom štvrťroku sa prevádzkový zisk bez zahrnutia mimoriadnych položiek zvýšil dokonca o 23 percent na 5,58 miliardy eur. Prekonal tak očakávania analytikov, ktorí ho podľa prieskumu agentúry Reuters odhadovali na 4,98 miliardy eur.