Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Inflácia v EÚ by mala dosiahnuť vrchol už čoskoro
12. 1. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe by mali v roku 2023 rásť približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta.
Inflácia v krajinách Európskej únie EÚ by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit Zuzana Ďuďáková na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit. "Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta. "Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
V
Úroková sadzba ECB je blízko k svojmu vrcholu
9. 1. 2023
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v decembri spomalil na 9,2 percenta z novembrových 10,1 percenta, ukázali v piatok údaje Eurostatu.
Kľúčové úrokové sadzby Európskej centrálnej banky by mali čoskoro dosiahnuť svoj vrchol, pokiaľ sa neobjavia nové externé šoky. Vyhlásil to člen Rady guvernérov ECB a guvernér portugalskej centrálnej banky Mario Centeno. Informujeme o tom na základe správy Reuters.
Centeno v piatok na konferencii povedal, že úrokové sadzby budú rásť dovtedy, kým ECB nedospeje k záveru, že je možné znížiť infláciu k strednodobému cieľu banky na úrovni dve percentá "čo najrýchlejšie". "Sme na ceste k jeho dosiahnutiu, ale nemôžeme váhať v tomto procese získavania kontroly nad infláciou," povedal.
ECB 15. decembra zvýšila kľúčovú sadzbu z bankových vkladov o 50 bázických bodov na dve percentá, čím zmiernila tempo sprísňovania svojej menovej politiky po dvoch po sebe idúcich zvýšeniach úrokov o 75 bázických bodov.
Úrokové sadzby ECB "by mali dosiahnuť úrovne veľmi blízke najvyšším hodnotám súčasného cyklu normalizácie menovej politiky, ak nebudeme vystavení exogénnejším šokom v medzinárodných cenách a cenách energií," vyhlásil Centeno.
V
Cena plynu pre európsky trh klesla pod 65 eur
6. 1. 2023
Dostala sa tak na najnižšiu úroveň od novembra 2021, napísala agentúra DPA. Za poklesom stojí najmä nezvyčajné teplé počasie v Európe.
Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh dnes pokračovala v poklese, za ktorým stojí najmä neobvykle teplé počasie v Európe. Cena kľúčového termínového kontraktu na plyn s dodaním vo februári vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility v Holandsku v závere obchodovania strácala 11,5 percenta na 64 eur za megawatthodinu. Podľa agentúry DPA sa tak dostala na najnižšiu úroveň od novembra 2021.
"Kým nebudú predpovede ukazovať zimné počasie, je pravdepodobný ďalší pokles," uviedli analytici zo spoločnosti Energia Danmark, ktorá sa zaoberá obchodovaním s energiami. K poklesu dopytu po plyne okrem teplého počasia prispieva aj vzostup produkcie veterných elektrární. Ceny tlačí nadol tiež pretrvávajúca vysoká úroveň dodávok skvapalneného zemného plynu, upozornila agentúra Bloomberg.
Minulý rok bol na európskom trhu s plynom v znamení silného cenového kolísania, na konci leta sa cena plynu v TTF krátko vyšplhala k 350 eurám za MWh, hoci pred dvoma rokmi stál plyn menej ako 20 eur za MWh. Ceny sa začali zvyšovať predvlani, podľa časti analytikov v reakcii na energetickú politiku Európskej únie, ktorá tlačí na rýchly odklon od fosílnych palív bez adekvátneho riešenia. Ďalší citeľný rast cien sa dostavil po začiatku vojny na Ukrajine vlani vo februári.
V
Eurokomisia plánuje reformovať trh s elektrinou v Únii
2. 1. 2023
Európska komisia plánuje reformovať trh s elektrinou v Európskej únii v snahe uprednostniť elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov. Uviedla to eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová v rozhovore, ktorý v pondelok zverejnil denník Financial Times.
Simsonová pre FT prezradila, že exekutíva Únie je vystavená "intenzívnemu politickému tlaku", aby preskúmala trh s elektrickou energiou a znížila účty za elektrinu, ktoré európski spotrebitelia platia, v čase, keď Únia čelí najhoršej energetickej kríze za posledné desaťročia.
"Pracujeme na tom, aby sme reformy realizovali rýchlejšie, ako to zvyčajne robí eurokomisia," vysvetlila Simsonová. Dodala, že Európska komisia analyzuje spôsoby, akými môže spotrebiteľom ponúknuť "výhody väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov" na energetickom mixe. Spresnila, že Európska únia potrebuje aj elektrárne na plyn, ale nechce vytvoriť systém, kde budú takéto elektrárne "fungovať nepretržite".
Financial Times s odkazom na pracovný plán možných reforiem upozornil, že Európska komisia navrhuje, aby energia z obnoviteľných zdrojov primeranejšie odrážala skutočné výrobné náklady. Najmä vzhľadom na to, že po dobudovaní infraštruktúry zdroje energie pre veterné turbíny, respektíve fotovoltiku budú prakticky zadarmo.
V