Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Európa reagovala pomaly
14. 9. 2018
Keď dvaja robia to isté, nedopadne to vždy rovnako. Platí to v prípade vlád na starom kontinente a vlády Spojených štátov. Obidva bloky zachraňovali svoje ekonomiky po finančnej kríze z roku 2008 odlišne.
Kým vláda Baracka Obamu masívnymi záchrannými balíčkami v hodnote približne 700 miliárd amerických dolárov zachránila banky „príliš veľké na to, aby padli“ a strategické podniky, v Európe sa kompetentní odhodlávali využiť netradičné záchranné prostriedky oveľa neskôr.
Zjednotí eurozónu recesia?
13. 9. 2018
Hoci ďalšia kríza zatiaľ nie je na obzore, kritická otázka pre tvorcov politík, ako aj investorov je, čo sa počas nej stane s Európou.
Užšie sa integruje alebo sa krajiny od seba vzdialia? Azimut je smerom k prvej možnosti, čo ukazuje aj základná nemecko-francúzska dohoda o spoločnom rozpočte eurozóny, ktorá zreteľne reflektuje výstrahu, že Európska centrálna banka bude mať menší priestor pre manévrovanie v ďalšej recesii.
Nemecko začalo vracať ľudí do Afganistanu
12. 9. 2018
Deportačné lietadlo z Nemecka s 20 neúspešnými afganskými žiadateľmi o azyl pristálo v stredu v skorých ranných hodinách miestneho času na letisku v Kábule, píše agentúra DPA. Od decembra 2016 ide v poradí už o 16. hromadný deportačný let z Nemecka. Vrátane tohto najnovšieho tak Nemecko doposiaľ späť do Afganistanu poslalo dovedna 369 mužov.
Krátko po skupinovej deportácii zo začiatku júla, keď z Nemecka vyhostili 69 ľudí, spáchal jeden z nich po príchode do Afganistanu samovraždu. Dvadsaťtriročný mladík žil pred deportáciou do Kábulu v Nemecku osem rokov. Kritici majú voči týmto deportáciám námietky, pretože Afganistan je podľa ich slov stále nebezpečný. V krajine sú totiž stále aktívne radikálne hnutie Taliban a teroristická organizácia Islamský štát (IS). Iba v tomto týždni sa odohral veľký bombový útok v provincii Nangarhár, ktorý si vyžiadal životy najmenej 32 ľudí.
Zjednotí eurozónu recesia?
11. 9. 2018
Hoci ďalšia kríza zatiaľ nie je na obzore, kritická otázka pre tvorcov politík, ako aj investorov je, čo sa počas nej stane s Európou.
Užšie sa integruje alebo sa krajiny od seba vzdialia? Azimut je smerom k prvej možnosti, čo ukazuje aj základná nemecko-francúzska dohoda o spoločnom rozpočte eurozóny, ktorá zreteľne reflektuje výstrahu, že Európska centrálna banka bude mať menší priestor pre manévrovanie v ďalšej recesii.